Bolo skoro ráno a na detskom ihrisku temer nikoho. Asi sedemročné dievčatko so švihadlom v rukách sa po niekoľkýkrát rozplakalo. „Viki nerev, veď sa nič nedeje. Ak sa nenaučíš skákať na švihadle dnes, naučíš sa inokedy,“ konštatoval zúfalý ocino. „Ale ja sa to chcem naučiť dnes! A naučím sa!“ nedalo sa odradiť dievča a poháňané hnevom i revom, ctižiadostivo skúšalo skákať ďalej. Vždy, keď sa švihladlo bolestivo zachytilo o jeho nohy, nahnevalo sa ešte viac. pokračovanie článku
Simulik Dlhá: "Katka poviem ti takto..nikto sa nebude zahadzovat so študentom strednej školy..:) Po prvé, vie, že to nema význam, lebo on je aj tak kompetentnejšia osoba a aj vie, že aj keby išiel robiť protest alebo neviem čo, aj tak si nepomôže, lebo nad ním je ešte kompetentnejšia osoba...Ale tak pravda je, že by sa mal správať lepšie..:)" pokračovanie článku
Milá dnešná mládež, kam to vlastne speješ? Vo štvrtok, naďaleko trojbusovej zastávky hore na Kramároch zastavili dve autá. Vyvalila sa z nich partia piatich dievčat. Nemali viac než šestnásť. Boli hlučné a riadne sa predvádzali. pokračovanie článku
Bol to taký normálny obed s Barunkinými rodičmi. Skrátka pohoda. Deti občas kvecnú na stôl a babina sa zamračí, ale nakoniec to dobre dopadne, veď to poznáte. Vlastne ani neviem, o čom sme to pri stole hovorili, len viem, že v jednej chvíli prišla reč na Janetku a jej snahy pomôcť Cigánom. pokračovanie článku
Počul som v rádiu, že ak by sa voľby konali teraz, vyhral by Smer s viac, ako 40%. Tá správa ma nijako zvlášť nepotešila, čo je logické. No našiel som v nej jedno pozitívum. Konečne šanca pre učiteľov. pokračovanie článku
Keby som bol „ficovolič“, nemal by som problém. Jednoducho by som spoliehal na „istotu“, šúchal si spokojne ruky a tešil sa na marcové voľby. pokračovanie článku
Pri opustenej unimobunke stáli dve dievčatá. Zjavne išlo o sestry. "Šak nebuď mäkká," Katka naliehala čím ďalej tým viac. "Normálne do toho kopni a to sklo vykopni!" "Myslíš?" "Jasné." Ozval sa zvuk rozbitého skla a nohu zaliala krv. Ďaleko odtiaľ práve vyrážal Bobor so svojim starým otcom na medvede. Bobor nebol skutočným bobrom, bol to Michal a že idú na medvede, to sa len tak hovorilo. V skutočnosti nasadli do starej lady a po stý raz vyrazili na návštevu neďalekého lesa. pokračovanie článku
„Prepáčte, rád by som kúpil niekoľko časopisov.“ „Koľko, mladý pán?“ „Čo ja viem, tak štyri?“ „A to na čo?“ „Ále, máme zajtra jednu akciu s trnavskými študentmi a na úvod chcem spraviť jednu zážitkovú aktivitu.“ „To budete akože predávať Nota Bene?“ „V prestrojení, aby som im ukázal, že nie je dobre posudzovať človeka podľa vonkajšieho vzhľadu.“ „To je dobrý nápad, mladý pán. Tak nech sa páči a bude to päť eur a šesťdesiat centov.“ „Dokelu, nemám toľko u seba. Mám len päťeurovku.“ „Tak viete čo, dajte mi ju a vezmite si tie časopisy. Berte to ako sprepitné.“ zazubil sa a ja som úsmev opätoval. pokračovanie článku
Vždy som o sebe tvrdil, že som nenáročný salámista, a tak som podobným veciam nevenoval pozornosť. Ale na staré kolená sa mi nejako menia chute. Jednoducho som zistil, že to, čo mi doteraz nestálo ani za povšimnutie, by ma mohlo potešiť. pokračovanie článku
V čakárni na vlakovej stanici bolo len niekoľko ľudí. Práve, keď sme aj s Vikuškou a Veruškou vchádzali dnu, vošla aj zamestnankyňa železníc. Starší pán, sediaci hneď pri dverách sa na ňu nezmyselne oboril: "Mladá pani, pozrite sa na ten bordel, čo tu máte okolo smetného koša. A to všetko, lebo je ten smetiak primalý. To tu nemôžte mať väčší smetný kôš?" Hovoril stále hlasnejšie, až napokon temer kričal. Zatvoril som oči... pokračovanie článku
"Vraj si dostal v škole poznámku," vravím svojmu zverencovi na šerme. "Áno, lebo som pomáhal spolužiakovi. "Lebo si pomáhal spolužiakovi?" zopakoval som neveriacky. "Áno a ešte som si ju aj sám musel napísať, a tak som si napísal: Pomáhal som spolužiakovi.“ A to ti pani učiteľka podpísala?" "Pani učiteľka si to prečítala a dopísala: „...preliezať zhora záchody.“ pokračovanie článku
v tichu a prítmí,
vo vlhkom svete,
čakal na šancu, ukázať...no...
...veď viete... pokračovanie článku
Nastúpil som do auta, zabuchol za sebou a zacítil neuveriteľný smrad. "Ty kokso, to čo tu tie baby robili," prebehlo mi hlavou, no nahlas som nepovedal ani slovo. Pozrel som najskôr na jednu spolucestujúcu, potom na druhú. Ani jedna z nich nejavila známky niečoho mimoriadneho, šliapol som teda na plyn a auto sa rozbehlo do tmy. pokračovanie článku
Nastúpil som do auta, zabuchol za sebou a zacítil neuveriteľný smrad. "Ty kokso, to čo tu tie baby robili," prebehlo mi hlavou, no nahlas som nepovedal ani slovo. Pozrel som najskôr na jednu spolucestujúcu, potom na druhú. Ani jedna z nich nejavila známky niečoho mimoriadneho, šliapol som teda na plyn a auto sa rozbehlo do tmy. pokračovanie článku
Boli sme s Barunkou na Antolskej. Vlastne sme tam boli len ako doprovod našej Veve, ktorá mala absolvovať CT. Keď bolo hotovo, zastavili sme sa aj priamo na detskom oddelení. pokračovanie článku
Konečne sa niekto dokázal postaviť a pritlačiť túto nemožnú vládu k múru. A keby len vládu. Celú spoločnosť! Učitelia ju len tak pošteklili, lebo nemali také tromfy v rukách. Ale lekári, tí jej to natreli a riadne! pokračovanie článku
"Stany? Mám. Spacáky? Mám. Karimatky? Mám. Práškový cukor? Mám. Gitaru? Kde je, do čerta, gitara? Jáj, veď tá už je dole. Dohody? Mám...." pokračovanie článku
Nie, nemyslím tým situáciu, ktorá nasledovala po mojom zatknutí, keď som nelegálne sťahoval a šíril filmy na internete. Vtedy sme si to vysvetlili a všetko dobre dopadlo. Teraz to bolo celkom o inom. Keď si pomyslím, ako málo stačilo a nesedel by som...škoda reči. pokračovanie článku
Pred miestnosťou D3 sa tlačia desiatky študentov. "Dnes bude úspešný deň," pomyslela si a trochu sa upravila. Poobzerala sa, či tu nie je nik z organizátorov a v zápätí pristúpila k najbližším študentom, aby ich požiadala o vyplnenie osobných údajov za účelom projektu. "Dlho, strašne dlho im to trvá!" Nervózne sa znovu poobzerala. pokračovanie článku
Vonku mrzlo. Pozoroval som ruže a myslel na to, že im mráz pristane. Ľudia chodili nevšímavo okolo...blázni. Občas do mňa niekto nechtiac drgol a zašomral, aby som prepáčil. Vo vrecku sa mi rozvrešťal mobil. Bol čas ísť. pokračovanie článku
Vrátili sme sa z veľkého turnaja vo Francúzsku. Obvykle na turnajoch nechodievame po obchodoch, ale predsa len, bol to môj prvý výjazd podobného typu, tak som si chcel dopriať aspoň nejakú drobnosť. Vo výpredaji som si za pár drobných kúpil také super srandovné bermudy. Pestrofarebné a veselé. pokračovanie článku
...zvoní budík. Dezorientovane pozorujem miestnosť, aby som sa trochu spamätal. V rohu je kytica bielych ruží. Rýchlo sa pozriem na kalendár: streda 9.február 2000. Dnes mám presne 25 rokov a... a chystám sa na pohreb svojho najlepšieho priateľa, ktorý, ako som sa chvalabohu v noci dozvedel, vôbec nezomrel. pokračovanie článku
Bol to chlap v strednom veku, riadne zarastený, s polodlhými mierne sivými vlasmi. Už ich okolo neho prešlo najmenej tridsať. Študenti...asi vysokoškoláci. Niektorí ho ani neodzdravili..len sklopili zrak, alebo sa jednoducho pozerali iným smerom. Nebol to dobrý pocit. Ale našli sa aj takí, ktorí ho odzdravili a to bolo celkom fajn. Jeden z nich dokonca vytiahol dvojeurovku a vypýtal si časopis...Odrazu sa osmelil a vybral sa za skupinkou, ktorá ho práve míňala. Keď vstúpil sklenenými dverami, pocítil príjemné teplo... Miestnosť bola plná mladých ľudí...Začal spomínať, aké to bolo, kým..."Pane, tu nemáte čo hľadať!" oboril sa naňho vysoký štíhly muž. Všetky hlavy sa otočili smerom k dverám. Bezdomovec zneistel a vyšuchtal sa von. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal, no napokon sa osmelil a pokúsil sa znova vstúpiť. Mladý muž opäť zakročil, no tentokrát omnoho ráznejšie... pokračovanie článku
Tí ľudia sa celkom zbláznili. V piatok mi už od rána vyvolávali, zastavovali ma na chodbe, písali mailíky... Vraj: "Pán učiteľ, toto nemyslíte vážne, také hrúbky! Nehanbíte sa?" A ja na to, že nie. pokračovanie článku
Milý študenti vysokých škôl, dovoľte mi, srdečne vás pozvať na jednu skvelú akciu v Trnave. Drsné prekvapenie, súboj s birokratickým mamutom, ale aj veľa srandy a zábavi, na ktoré do smrti nezabudnete vám ponúka, po čase zase raz sa stretnuvšie, DuDaDa (Duo Daniel Hevier a Dávid Králik :) pokračovanie článku
Internet je skvelá vec. Online už vybavíme takmer hocičo. Môžeme uzatvárať obchody, absolvovať konferencie, nakupovať, predávať, priateliť sa, pohnevať sa, hrať sa, učiť sa... pokračovanie článku
Všetko je to o ničom. Nech sa človek snaží sebeviac, aj tak nakoniec zistí, že on sám nič nezmôže a že svet nepozná a ani nechce poznať novodobých hrdinov, ktorí by ho zachránili. Chce si len hniť a bežať v zabehnutých koľajách...jeden by sa na to... pokračovanie článku
Bol aspoň o hlavu vyšší odo mňa a hral basket. Aj ja som v tom čase hrával. A aj keď išlo len o hobby, nevedel som si predstaviť, že by som ho jedného dňa hrať prestal. pokračovanie článku
Róza: "Prečo sŕkaš tú polievku? Nesŕkaj!" Johny: "Ty nesŕkaš, ale poobzeraj sa okolo svojho taniera!" Róza sa poobzerá. "Tak vidíš," ukončí Johny debatu... pokračovanie článku
Neisto kráčam Obchodnou ulicou. Hlasy ľudí sa miešajú so zvukom opätkov, pravidelne klopkajúcich o chodník, zacengá električka. Pridám do kroku. Chcem vedieť, aké to je, keď..."Au," temer zvresknem, keď narazím pravým ramenom do akejsi dopravnej značky... pokračovanie článku
Šinul si to autom popri električkovej trati. Na semafore naskočila oranžová. Vyhodil rýchlosť a začal postupne spomaľovať. Zastal a znudene pozoroval okolie. Na zastávke postávali dve staršie dámy a jedna mladá, neveľmi sympatická, odfarbená blondína. pokračovanie článku
Do poslednej chvíle som veril. Bola to bláhová myšlienka, že by sa predsa len mohli ešte dohodnúť. Vláda padla...Čo len teraz budem robiť... pokračovanie článku
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ...
kralik1975gmail.com
