V nedeľu 9.12. sme mali v Bratislave veľkú premiéru divadelnej hry, ktorú sme spracovali a nacvičili pred troma týždňami v Banskej Štiavnici...
"Romeo a Júlia"
...
Prológ:
Žili dva slávne, rozvadené rody
vo Verone, kde hráme našu hru.
Ich starý svár vždy nový rozbroj plodil,
prelieval občan občanovu krv...
...
(pieseň)
...Ty máš čierny dych, mrazí z neho nás.
Biely je váš mních, vôkol neho zráz.
Ty chceš biely sen, chladný je tvoj svet.
Oheň tvoj je len, ničoho viac niet....
((Audio))
...
(Bál)
Znepriatelené rody tancujú na striedačku, raz jedni, raz druhí. Za žiadnych okolností nie spolu...
...
(Scéna pod oknom)
Júlia: Sto slov som ešte sluchom nevstrebala z tých drahých úst, a poznám tento hlas. Nie si ty Romeo? Nie Montecchi?
Rómeo: Nie, ani jedno; ak si neželáš.
Júlia: Ako si prišiel sem, a načo, povedz?
Rómeo: Na krídlach lásky preletel som múr. Nijaké hradby lásku nezastavia. Čo láska môže, to aj urobí, a nikto z tvojich mi v tom nezabráni.
Júlia: Keby ťa uvideli, zabili by ťa...
Rómska časť zvolá: Júlia, zavri okno!
Nerómska časť zvolá: Rómeo, poď k nám!
(Ozve ukrutný rev z oboch znepriatelených táborov, ktorých príslušníci sa medzičasom postavili oproti sebe a chystajú sa bojovať, ba dokonca poniektorí si už aj meče nachystali)
(Prichádza fyzik)
Vari ste sa spochabili,
ľudia zlatí, ľudia milí,
veď to všetko celkom ináč jest,
vezmi rozum v hrsť, ba schovaj päsť.
Veď každý z rodu učených,
potvrdí isto iste na najvyššom súde,
že množstvá vrážd a mučení,
pre farbu páchať možno iba v blude.
Vedz, že farba tvoja tá,
pre ktorú zabiť dokážeš,
môž byť aj celkom iná, bárs aj rohatá,
bo všetko je len vecou odrazu,
svetla čo láme krivky obrazu.
Pochopiť môžu len rozumní a smelí,
Že možno vy ste čierni(fyzik ukáže na nerómske deti) a vy, zas bieli(teraz zas na rómske)...
Uzmierené rody sa spoločne roztancujú, ale pódium je im už primalé a tak vyrážajú medzi divákov :o)
...the end...
Na záver ešte spoločné ďakovačky, počas ktorých sa oba znepriatelené rody dozvedeli, že ich spoločný svár a následné udobrenie, pomohlo predať štyri Baruškine obrazy a prinesie na detskú onkológiu čosi vyše troch tisíc korún.
(Predčasný) Epilóg:
Je nedeľa 9.12. ráno, sedíme pri raňajkách a zhruba o pätnásť minút sa chystáme vyraziť do Bratislavy, aby sme predviedli verejnosti, že niekedy to môže s Rómeom a Júliou dopadnúť celkom fajn. Odrazu sa v jedálni zjavila pani, ktorá patrila k skupine tanečníkov, taktiež ubytovaných v tejto chate. Bez dlhých rečí pristúpila k nášmu stolu, položila naň 1200 korún + nejaké drobné a vraví: "Toto sme medzi sebou vyzbierali, použite to prosím na ďlašiu akciu s týmito deťmi. V jedálni zavládlo na moment ticho, no vzápätí sa ozval od každého stola hurónsky potlesk, sprevádzaný radostnými pokrikmi našich detí...
ps: OZ Ľudia proti rasizmu ďakuje Ministerstvu školstva SR a US embassy za pomoc a podporu pri realizácii projektu: Keď dúha plače, v rámci kampane Každý iný, všetci rovní.
