To sa už o malú chvíľu objavilo na interaktívnej tabuli. Na viacerých tvárach som zaznamenal výraz krajného zdesenia, no ani náznakom som nedal znať, že som si to všimol. Vedel som, že mojich štvrtákov tá slovná úloha zaskočí, vybral som ju totiž večer pred tým z učebnice pre šiesty ročník...
Prečítal som nahlas zadanie, následne som ho stručne vysvetlil a potom som požiadal žiakov, aby začali pracovať. Postupne sa sklonili všetky hlavy a trieda stíchla.
Po pár minútach som papiere pozbieral. Kde tu sa objavili slzy, na niektorých tvárach bol zjavný hnev. No nikto nič nepovedal...
„Tomu by ste neverili,“ začal som a oni na mňa nechápavo pozerajú, „ čo sa mi stalo pred dvoma rokmi. Prišla za mnou kolegyňa a sťažovala sa, že som tie decká zhola nič nenaučil, lebo priemer celej triedy vo vstupnom teste zo slovenského jazyka bol sotva 50 %!“ Trieda mlčí a tak pokračujem: „Poprosil som teda kolegyňu, či by som si mohol pozrieť tie testy. Keď som o chvíľu prezeral testy, musel som sa nad tým zasmiať. Tie testy boli totiž vstupnými testami do piateho ročníka, no moji bývalí žiaci začínali ten rok ešte len štvrtý ročník :o)“
Na chvíľu som sa odmlčal. „Čo som tým chcel povedať, vy chmulinovia. Pani učiteľka tým mojim bývalým žiakom, vtedy ešte len čerstvým štvrtákom, dala omylom testy pre piatakov, kde bolo učivo, ktoré ešte nepreberali. Nikto z nich nepovedal ani muk a všetci poslušne písali... tak isto, ako práve teraz vy. Ja som to dnes spravil schválne, aby sme sa spoločne naučili, že v niektorých situáciách je potrebné sa ozvať.“
Chvíľu sme sa o tom ešte zhovárali, napokon som im porozprával o tom, ako som sa počas testov v autoškole zhováral s jedným „budúcim vodičom“ a ten celý nešťastný zhodnotil, že v testoch, ktoré sa doma učil, neboli vôbec žiadne otázky ohľadne traktorov a tu ich vraj dali neúrekom. Následne nám došlo, že dostal omylom testy pre budúcich traktoristov. Neozval sa a tak test musel neskôr opakovať...
„V živote nastane mnoho situácií, keď niečo nie je v poriadku a často nie je problém v tom, že druhá strana nechce niečo zmeniť, ale proste a jednoducho, nevie o tom, že je čosi v neporiadku a treba to zmeniť,“ zakončil som a väčšina z nich si očividne vydýchla... Odrazu sa ozval ktosi zozadu: „Takže, nám tie päťky nezapíšete?“ „Až keď si túto písomku zopakujeme v šiestom ročníku,“ odpoviem a teraz už sa smejeme všetci a to je dobre, lebo so smiechom ide v škole ...i v živote, všetko tak nejako ľahšie...