Vážený pán minister, s potešením som prijal fakt, že vláda SR považuje za svoj významný cieľ lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov školstva... Ste ekonóm, takže vôbec nepochybujem o Vašej kompetentnosti v tomto smere. Napriek tomu, na prvý pohľad jasné a jednoduché vyhlásenie, nebude až takým ľahkým orieškom. Neviem, či pri „lúskaní podobných orieškov“ občas ministri načúvajú hlasu nepodstatných pešiakov, no možno áno, a tak to skúsim.

- - -  

Reforma mzdového ohodnotenia pedagogických zamestnancov z pohľadu obyčajného (m)učiteľa

 

Východiskové body:

- chceme zvýšiť mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov

- chceme tým dosiahnuť zvýšenie úrovne nášho školstva a tiež zabezpečiť spokojnosť našich pedagogických zamestnancov

- balík peňazí je obmedzený a v žiadnom prípade nie je dostatočný na to, aby boli enormne zvýšené platy všetkých pedagogických zamestnancov

 

1) Základná premisa

Základný (tarifný) plat nikdy nemôže predstavovať motiváciu. Ak nám zvýšite plat z doterajších 600 Eur na 3 000, no my nemusíme pre to nič spraviť, nenastane žiadna zmena v našom školskom pôsobení. Tí, čo makali predtým, budú aj teraz a tí čo sa poflakovali, v tom budú pokračovať. Jediným pozitívom takéhoto erárneho zvýšenia platov (ktoré je mimochodom úplne nereálne :o) je to, že by schopní učitelia neodchádzali zo školstva. No cena za toto malé víťazstvo by bola privysoká... a otvorene si priznajme, že aj neadekvátna. Preto si myslím, že paušálne zvyšovanie platov učiteľov nemá z hľadiska zvyšovania kvality výučby príliš veľký význam.

 

2) Riešenie

Plat by podľa môjho názoru mal pozostávať z 2 položiek (obe budú presne zadefinované v zákone o odmeňovaní pedagogických zamestnancov):

a) Základný (tarifný) plat (v podstate nezmenený oproti súčasnej situácii, teda samozrejme s možnosťou valorizácie). Tento plat nie je (a nemá byť) podľa môjho názoru motivačným faktorom. Skrátka je to niečo, čo dostane každý, kto normálne odučí (lepšie alebo horšie) svoje hodiny. Jeho výška je daná počtom odpracovaných rokov a zaradením na základe kvalifikovanosti.

 

b) Rozširujúci (individuálny) plat (Pozor: nejde o odmeny!): Jeho vyplácanie nepodlieha tomu, či škola dostane/ušetrí peniaze navyše – jeho vyplatenie je po splnení kritérií rovnako povinné ako vyplácanie tarifného platu.

Kritéria sú vopred dané a výsledná suma druhej zložky platu je vypočítaná na základe získaných bodov v 360° hodnotení (toto je len niekoľko navrhovaných oblastí na základe ktorých by sa spomínané 360° hodnotenie robilo: hospitácia zhodnotená a obodovaná riaditeľkou, či zástupkyňou, úspechy žiakov v rôznych súťažiach, PK, MZ, súťaže organizované školou, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany rodičov, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany žiakov, hodnotenie činnosti učiteľa zo strany kolegov, ministerské testy - neohlásené :o), účasť na školeniach a kurzoch, zvyšovanie kvalifikácie, publikačná činnosť, získavanie grantov v prospech školy, práca na školských projektoch...atď.). Táto časť platu by mohla byť motivačnou, lebo príjem by bol priamo úmerne zvyšovaný/znižovaný bodom získaným v 360° hodnotení.

 

3) Námety k diskusii:

a) Objektívnosť Napriek tomu, že budú body získané v širokom zábere činností i pohľadov na ne, nie je možné dosiahnuť úplne objektívne hodnotenie.

Nastavenie pokiaľ možno čo najcitlivejšieho hodnotenia nie je otázkou roku, ani dvoch. Dôležité pritom je, že projekt nie je možné rovno spustiť. Skôr bude nutné spustiť ho pilotne na niektorej škole (resp. kvôli objektívnosti na viacerých školách) a tam sledovať a upravovať a nastavovať, podľa aktuálnych výsledkov.

 

b) Realizovateľnosť

Akým spôsobom sa informácie k 360° hodnoteniu budú zaznamenávať, kde sa budú zbierať, kto ich bude vyhodnocovať?

Nevidím reálne, že by to mohol byť niekto zo zamestnancov školy (nie iba kvôli vyťaženosti, no aj kvôli objektívnosti). Skôr si viem predstaviť, že by na každú školu pribudol ešte jeden človek, ktorý by sa venoval iba tomuto (v prípade menších dedinských škôl by som možno zvážil istú formu rajonizácie. Kde by zodpovedný človek dostal na starosti niekoľko blízkych škôl).

 

c) Body a peniaze

Ako dosiahnuť, aby sa nám nestalo, že väčšina učiteľov získa plný počet bodov a za to po 1000 Eur (čiže systém bodovania je príliš ležérny a na dosiahnutie veľkej odmeny stačí málo), alebo naopak, že pár najlepších učiteľov získa sotva po 10 Eur a ostatní nič (teda, že je systém príliš tvrdý a ani tí najlepší nedokážu získať body)?

Tu platí to isté, ako v bode „a“. Toto sa odhadnúť nedá a tak je aj v tomto smere nevyhnutný pilotný program, kde sa postupom času utrasú približné nastavenia kritérií (myslím tým počet bodov za jednotlivé aktivity ako i následné prerátavanie bodov na peniaze).

 

d) Dostatok financií (každý mesiac) na vyplatenie oboch častí výplaty

Ako bude štát vedieť, koľko peňazí pôjde na tú či onú školu? Doteraz dostávali školy istý balík peňazí na základe jasných kritérií (normatív na žiaka a pod.), lenže v prípade, ak bude druhá zložka príjmu učiteľov kolísavá v závislosti od ich výkonov a hodnotení, ktoré na nich prídu, ako budú školám prideľované peniaze?

Uf, priznám sa, že tu mi napadlo len jediné riešenie a tým je istý časový posun. Povedzme 3 mesiace. Predstavujem si to asi tak, že po pilotnom programe začne projekt bežať „naostro“. Lenže prvé tri mesiace učitelia dostanú len svoj tarifný plat. Následne v decembri dostanú už plat dvojzložkový, tarifný plat (podľa rokov a zaradenia) a rozširujúci individuálny plat- druhá zložka, bude za september(za prvý mesiac nového školského roku). V januári potom bude druhá zložka platu vypočítaná z októbra, v marci z novembra...Pri tomto variante však budú musieť chodiť dotácie do škôl štvrťročne, pričom časť z nich bude počítaná presne podľa predchádzajúceho hlásenia zodpovednej osoby (asi by bolo optimálne, ak by vznikol jeden centrálny systém/databáza, kde by jednotliví koordinátori nahadzovali príslušné údaje a kde by si ich mohli učitelia aj skontrolovať, aby vedeli, na základe čoho bola počítaná ich individuálna zložka platu.

- - -

Vážený pán minister, dúfam, že mi nebudete zazlievať moju trúfalosť, keď sa miešam do vecí, ktoré mi neprináležia. Viete, v škole učím deti, aby neboli pasívnymi bábkami, ale aktívnymi spolutvorcami vyučovania. Prečo by sme my, učitelia, mali byť iní? Možno sa k Vám tento návrh ani nedostane a skončí v koši Vášho poradcu, alebo ešte pravdepodobnejšie, Vašej asistentky. Vlastne skoro určite. No i tak som rád, že som sa nad tým všetkým zamyslel a hľadal riešenie, lebo práve tieto momenty človeka posúvajú vpred.

- - -

Ps: Milí blogeri, milí disktutéri, milí čitatelia. Asi sa pýtate, prečo som tento návrh zverejnil na blogu a neposlal ho priamo pánu ministrovi. Dôvod je prostý. Tento blog vznikol počas ponocovania jedného jediného človeka. Je len akýmsi konceptom, prvým nápadom, v ktorom je určite mnoho dier a chýb. Obraciam sa s prosbou teda na vás všetkých, ktorí si tento blog prečítate, aby ste prispeli svojimi nápadmi a postrehmi. Tie zapracujem do finálnej verzie, ktorú následne pošlem oficiálnou poštou na ministerstvo školstva.

 

Čo vravíte? Že som blázon, ak si myslím, že sa bude niekto mojimi návrhmi vôbec zapodievať? Hm. Áno, asi máte pravdu. Som blázon, inak by som sa po dvanástich rokoch v školstve neohadzoval so svojimi žiakmi šľahačkou :o)))