"Ale veď toto bude etika. Akurát, že tak trochu v angličtine. Zase :o)"
Než sme začali, posadali sme si na koberec a pýtal som sa, či poznajú nejakých starých ľudí a ak áno, čo o nich vedia...akí vlastne starí ľudia sú...ako vyzerajú...ako sa správajú..."sú pomalí...a šediví...a niektorí sa aj potia..." "Niekedy sú nudní"ozval sa ktosi. "A niektorí aj horšie vidia a nevedia používať dobre počítače," doplnil niekto. Ešte chvíľu sme sa zhovárali v snahe dosiahnuť predstavu detí o starých ľuďoch a potom prišiel konečne na rad preklad textu. Vlastne nie, najskôr sme sa rozlosovali, kto bude v skupine "starých ľudí" a kto medzi "mladíkmi" :o)
Chmuľo David! Tak veľmi sa potešil, že si vylosoval členstvo v skupine "starých ľudí" (o chvíľu neskôr to oľutoval :o)
A potom to začalo...
"Vraveli ste, že starší ľudia sa občas viac potia, tak sa najskôr riadne naobliekame. A spomínali ste aj ťažší pohyb, tak si naložíme plnú školskú tašku na chrbát :o)"
"Nesmieme zabúdať na slabší zrak! A preto... kým "mladí" budú prekladať toto:"
"Pre "starších" tu mám:"
"Prirodzene, že vám k tomu dám lupu, ako náhradu za okuliare :o)"
"A aby som nezabudol, ktosi spomínal, že sa starší ľudia horšie orientujú v moderných technológiách, takže na preklad budete používať len a len slovník :o)"
Zatiaľ čo sa "starší" potili s lupou nad slovníkom, "mladí" si klikli "google prekladač" a bolo :o)
Vypršal čas a my sme si opäť posadali na koberec. Členovia oboch skupín splnili úlohu, niektorí lepšie, iní horšie..."Viete, keď som sa nedávno pozeral do zrkadla, videl som tam cudzieho dospelého muža. Tridsaťpäťročného chrena." Zasmiali sa. "Ale to nie som ja! Ja som niekde za tým obrazom. Stále sa cítim rovnako...moje ja nestarne. Aj o pár rokov, keď bude ten obraz v zrkadle šedivý, nebudem to ja. Ja budem ten za "tým"...ten stále rovnaký. Áno, bolia ma kolená, lebo som dlho šermoval, aj rameno sa pri zmene počasia ozve...ale moje ja, je rovnaké, ako keď som bol ešte dieťa...
"Starí ľudia možno sú niekedy pomalší, ako mladí a možno aj niekedy viac frflú, tak ako vy dnes, keď ste sa tu potili a len s obtiažami lúštili tie malé písmenká, ale súčasne sú to ľudia s množstvom poznania a múdrosti. To, že s nami nemôžu udržať dych na futbalovom ihrisku, ešte neznamená, že si ich máme menej vážiť. Skôr naopak. Pamätáte si Jurinovho starého otca, ktorý nám tu nedávno prednášal? Na tráve by nás asi nepredbehol, ale spomeňte si, ako nám bravúrne dokázal priblížiť zložitú tému - Pôda. Kto z nás by sa mu v tom výklade vyrovnal?
Už som chcel ukončiť tento monológ, keď mi padol zrak na preklad jedného z "mladých" (teda aby som bol presnejší, na preklad jeho google prekladača.) Začal som nahlas čítať: "Och, babička, povedala, čo ste veľké uši..." Musel som sa zasmiať...tomu vravím symbolická bodka za našim triedny zápolením "mladých" a "starých"...
