Keď sa učiteľ v triede bojí

Autor: Dávid Králik | 21.1.2011 o 15:45 | (upravené 30.1.2011 o 22:04) Karma článku: 19,82 | Prečítané:  7537x

Ako vravieva môj kamarát Peterko, každý z nás má niekedy strach...tak prečo by som mal byť práve ja výnimkou? Ale aby som nechodil okolo horúcej kaše...dnes som sa v triede pár sekúnd bál...

"Budeme dnes na etike potrebovať počítače? Dáš nám zasa nejakú bojovú úlohu?" spýtal sa David, ktorý chce byť v dospelosti IT špecialistom :o). Pokrútil som so šibalským úsmevom hlavou a vyzval decká, aby si priniesli do zadnej časti triedy stoličky. Začali sme klasicky - niekoľkými akčnými hrami. Keď sme sa dostatočne rozohriali, posadali sme si do kruhu a začal som rozprávať o tom, ako som s bývalými žiakmi ešte vo Vištuku hrával pozemný hokej. Spomenul som vážnu situáciu, keď mi pri hre raz vyskočilo rameno a musel som v tej chvíli úplne veriť svojim žiakom, aby mi mohli pomôcť. Veril som a oni mi pomohli...

„Ak máme spolu fungovať, musíme si navzájom veriť. Občas sa medzi sebou pohneváte a niekedy sa hnevám ja a nakričím na vás, ale stále sme jedna partia! Nikdy neviete, čo sa nám môže prihodiť, keď budeme najbližšie niečo podnikať. A v ťažkých chvíľach treba, aby sme si navzájom mohli veriť. Preto som dnes z domu zobral túto obliečku na perinu." Do jedného na mňa vypleštili oči. "To budeme obliekať perinu?" ozval sa ktosi a v jeho hlase bolo zjavné sklamanie. "Vec je jednoduchá," pokračoval som, nevšímajúc si predchádzajúcu pripomienku. "Každý z nás príde a padne do obliečky, ktorú budeme my ostatní pevne držať. Trochu sa pomrvili, zjavne si neboli istí, že chcú riskovať modriny. „A čo ty, Dávid?“ „Nooooo, aj ja som jeden z nás, takže mi neostáva iné, ako vám dôverovať a zveriť svoj život do vašich rúk.“ „Ale veď ty si ťažký!“ „“Ja viem. Ale i tak vám verím, že ma nepustíte.“

No a potom sme sa nachystali a

5.jpg

padaliiiiiiiii...

6.jpg

 

ako hnilé hrušky...

4.jpg

Aj sme sa trochu báli,

3.jpg

ale nakoniec to dobre dopadlo. Uf, ale že mi lepilooooo :)

Okamih pravdy...

2.jpg

A šup, 95 kg živej váhy mäkko dopadá do našej (ako som sa neskôr v telefóne od sneŽienky dozvedel) sviatočnej obliečky na perinu.

1.jpg

Dnes som sa na pár sekúnd v triede bál...ale bol to krásny strach...a ešte krajší bol ten pocit, ktorý prišiel bezprostredne po páde...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

DOMOV

Matka maloletej z Čistého dňa podáva trestné oznámenie na Tomáša

Nemal podľa nej zverejniť Natáliin list.


Už ste čítali?