"Pár otlakov na mojom ctenom zadku ma nezabije,"

Autor: Dávid Králik | 25.2.2011 o 13:13 | Karma článku: 14,35 | Prečítané:  9052x

tvrdí kontroverzný učiteľ  Mgr.Dávid Králik v exkluzívnom rozhovore, poskytnutom kovbojovi z blogu.sme.sk... Dávid, na verejnosti známy najmä svojimi hodinami, doslova nadupanými zážitkovými aktivitami, pred pár týždňami zo školy odišiel. Človek, ktorý školou dlhé roky doslova žil, zo dňa na deň zmenil pôsobisko. Prečo? Podľahol moci peňazí? Vyhorel? Alebo mu to jednoducho prišlo ako dobrý nápad?

Pán učiteľ vo chvíli jedenia hmyzu :)))Pán učiteľ vo chvíli jedenia hmyzu :)))

Dlhé roky ste pôsobili v škole ako učiteľ. Ako vnímate toto obdobie svojho života?

Na začiatku to bolo ťažké. Z vysokej školy som si moc neodniesol a tak bol príchod do praxe dosť drsný. Postupne som si hľadal cesty a spôsoby, ako dosiahnuť želaný výsledok a súčasne sa zabaviť. Posledné roky boli skvelé.

 

Veď práve! Z Vašich blogov som mal vždy pocit, že učením doslova žijete. Prečo odrazu ten odchod?

Dôvodov bolo viac, ale tým hlavným je zrejme únava. Psychická i fyzická.

vlk.jpg 

 

Došli Vám nápady?

Nie. To by som nepovedal. Ak si pozriete môj blog, tak zistíte, že aj v ostatnom čase mám nápady, ktoré dokážu zamávať nejedným čitateľom sme blogu. Myslel som to skôr tak, že v hlave sa objaví nápad, ale telu sa už nechce urobiť prípravu, potrebnú k jeho realizácii. Žiaci, ba ani kolegovia, či vedenie iste nič nespozorovali. Ale ja sám pred sebou som z toho nemal dobrý pocit.

 

S učením je teda definitívne koniec?

Momentálne ešte stále učím, ale už iba na dohodu, niekoľko hodín týždenne. Namiesto toho sa venujem naplno práci na národnom projekte „KomPrax“.

P1010047.jpg 

 

Kom...čo? To je dosť hrôzostrašný názov. O čo vlastne ide?

KomPrax – Kompetencie pre prax. Ide o národný projekt realizovaný Iuventou, zameraný na neformálne vzdelávanie mladých ľudí. Našim cieľom je prispieť k tomu, aby mali mladí ľudia v budúcnosti väčšiu šancu uplatniť sa v praxi. Jedným z hlavných nástrojov bude práve neformálne vzdelávanie. 

 

 

Čiže predsa len budete naďalej učiť!

Nie, nie (smiech). Mojou úlohou v rámci projektu je vedenie kampane za uznanie neformálneho vzdelávania. Budem organizovať množstvo workshopov a panelových diskusií, zabezpečím súťaž krátkych videí, zrejme nejaké tlačovky, diskusné vstupy v médiách...

  

A fakt už nebudete nikdy (m)učiť?

Nooo...hovorí sa: Nikdy nehovor nikdy. (smiech)

6.jpg

 


Takže?

Nie je vylúčené, že sa v rámci vzdelávania mladých ľudí zapojím aj ja ako školiteľ. Nejaká tá víkendovka na spestrenie je celkom reálna.

3.jpg 

 

Tak to je fantastické! A nemáte z toho strach? Predsa len, doteraz ste učili malých prďolákov a toto budú mladí ľudia od pätnásť vyššie.

Strach asi nie. Je isté, že to bude v mnoho rozdielne oproti učeniu na prvom stupni. Ale pre mňa to je výzva. Počas môjho pôsobenia na prvom stupni som veľakrát počul výroky typu: „Vy to máte ľahké, keď učíte také malé deti, ale skúste si to s puberťákmi!“ Takže si to skúsim a uvidíme :)

2222.jpg 

 

Séria článkov zo školského prostredia bude tým pádom pokračovať?

O zážitky zo vzdelávačiek sa rád podelím, no nepôjde len o zážitky zo školského prostredia, nakoľko neformálne vzdelávanie, ktoré je obsahom projektu, môže prebiehať v akomkoľvek prostredí, teda v škole i mimo nej.   

20.jpg 

Ako Vás tak počúvam, zniete veľmi nadšene,. Lenže... vždy je nejaké ALE. Aké je to Vaše?

Samozrejme. Jedná sa o národný projekt a vzhľadom na to, že je tento projekt podporený z Európskeho sociálneho fondu, dá sa predpokladať, že jeho priebeh bude sprevádzať masívna administratíva, hory papierov, kam sa len pozriem.

 

Že by predsa len strach?

Strach? Nie. Skôr rešpekt. Papierová robota mi nikdy prehnane nesedela, čiže mi je už teraz jasné, že sa pri písaní výkazov  riadne zapotím.

61.jpg 

 

A napriek tomu ste sa rozhodli do toho ísť?

Bavíme sa o tisícoch mladých ľudí, ktorí vďaka projektu získajú nové vedomosti a zručnosti, alebo ak chcete, o tisícoch mladých ľudí, ktorí si snáď v budúcnosti ľahšie nájdu zamestnanie.  Ak by to nestačilo, bavíme sa tisíckach malých projektov vo všetkých regiónoch Slovenska. Stále málo? Dobre, bavíme sa o uznaní neformálneho vzdelávania, ktoré je môjmu naturelu veľmi blízke a štve ma, že sa o ňom neustále hovorí s neskrývaným dešpektom. Čo je v porovnaní s tým všetkým pár otlakov na mojom ctenom zadku? (smiech)

1a.jpg 

Páči sa mi Vaše nadšenie. Môžem Vám ja, alebo moji čitatelia nejako pomôcť?

Rád by som vás všetkých požiadal, aby ste podporili účasť mladých ľudí v projekte „KomPrax“. Bez ohľadu na to, či ste učiteľom, smetiarom, ministrom školstva, predavačom v potravinách na rohu ulice, víťazom minuloročnej superstar, senior projektovým manažérom, či opravárom hodín...

 

Ďakujem za rozhovor a želám Vám veľa šťastia vo Vašom novom zamestnaní.

Rozhovor bol autorizovaný, Dávid Králik v prepise nič nezmenil. (Foto: archív D.K.) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?