...dážď pomaly ustal...
...znenazdajky sa zjaví... Smrť...V JEJ blízkosti ma premkne pocit prázdnoty a zbytočnosti. „Do čerta, čo tu vlastne hľadám?“ kričím na ŇU... nevšíma si ma. Smrť si nikdy nikoho nevšíma. Príde si a odíde, kedy sa JEJ zachce...
...ulica je stále prázdna...
...pripadám si smiešny. Malý a smiešny. A tiež bezmocný, lebo jediný, kto určuje pravidlá tejto hry, je ONA. Ja som len šašo, čo sa tvári nesmierne dôležito...
Ps: