Je to fakt až také jedinečné a nepravdepodobné?

Autor: Dávid Králik | 4.7.2011 o 22:22 | (upravené 4.7.2011 o 22:51) Karma článku: 14,19 | Prečítané:  2783x

Neustále sa všade chvascem, aký som úspešný (m)učiteľ, ako sa mi darí a koľko mám stále nápadov a potom to jednoducho zabalím. Iba tak. "Lusk" A je to! Nepripadá vám to divné? Zrejme sa, rovnako ako ja, pýtate, prečo...

Odpoveď je jednoduchá. Po dvanástich rokoch učiteľovania som dosiahol všetko, čo som dosiahnuť chcel. Fakt slušný príjem, spoločenské postavenie, o akom sa mnohým ľuďom ani len nesníva a ponuky práce od Bratislavy až po Košice (dokonca jedna z nich zase raz s bytom :). Napriek tomu, že bola v škole stále sranda a nápady prichádzali prakticky neobmedzene, kdesi vo vnútri som cítil, že musím ísť ďalej. Že mi je trieda skrátka "primalá". Je čas, skúsiť, či sa dokážem postarať nie len o seba, ale aj o niekoľkých ďalších... 

Už dávnejšie som sníval o vlastnej škole. O škole, kde by boli spokojné deti, učitelia, rodičia...Deti, lebo by ich učenie bavilo. Učitelia, lebo by ich učenie bavilo a tiež preto, že by boli primerane odmenení (finančne i spoločensky). Rodičia, lebo by ich bavilo, že ich deti učenie baví a ešte k tomu dosahujú dobré študijné výsledky, pričom sa dbá nie len na vedomosti, ale aj na múdrosť... no hlavne...hlavne by sa chodilo po rodičku na pivo :). Je dosť možné, že je to šialenstvo. Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, je to viac ako pravdepodobné (teda to, že ide o šialenstvo :). Už len pomyslenie, že chcem založiť súkromnú školu bez nejakého vstupného kapitálu (alebo ak chcete, nazvime to "s holou ri**u), je fakt povážlivé a trúfalé... Nuž a ešte chcieť tam mať pohodu, srandu a spokojnosť...v úspech takého niečoho by mohol veriť iba totálny blázon...

...a to ja som :)))

Iste sa nájde mnoho rozumných, pragmaticky uvažujúcich ľudí, ktorí mi budú hovoriť, že to nepôjde, že to jednoducho nie je v poriadku, že skrátka a dobre predsa musia platiť nejaké prírodné zákonitosti a keď to raz nejde, tak to nejde!...

...a ja im na to poviem, že predsa nechcem tak veľa, len pár šťastných detí, spokojných učiteľov a milých rodičov...je to fakt až také jedinečné a nepravdepodobné?

Prišla Viki. Sadla si ku mne. "O čom píšeš?" O tom, že chcem založiť súkromnú školu." "Kedy?" "O dva a pol roka, až skončím prácu na KomPraxe. Ešte sa musím nejaké veci naučiť a tiež to trošku pripraviť... Čo ty na to?" "A to tam budeš robiť riaditeľa?" zjavne ju tá myšlienka dobre pobavila. "Áno, aj...Budem tam aj učiť, nech je sranda. Tak čo ty na to?" "Tak ju založ," zahlásila s úplnou samozrejmosťou a odšuchtala sa do izby.

Tak viete čo? Ja ju založím :) Nič extra. Malá školička... pár učiteľov, pár žiakov, pár rodičov :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?