Totálny magor

Autor: Dávid Králik | 29.7.2011 o 20:02 | (upravené 29.7.2011 o 21:13) Karma článku: 13,66 | Prečítané:  3711x

Mobil vrieska, ako šibnutý. Pozriem na display..."3:00 a.m." "Som totálny magor," napadne mi, ale nakoniec i tak vstanem a odšuchtám sa do kúpeľne. Len pred pár hodinami som priletel zo Sheffieldu. Opláchnem si tvár studenou vodou a pozerám na mátohu v zrkadle. Neveriacky pokrútim hlavou a zopakujem sám pre seba, že som totálny magor. Tentokrát už polohlasom...

Aký je rozdiel, medzi pasívnym odovzdaním informácií a hľadaním?Aký je rozdiel, medzi pasívnym odovzdaním informácií a hľadaním?

Spravil som si kávu. Káva musí byť. Vždy! Pohodlne som sa usalašil v kresle a začal si prechádzať poznámky k plánovanej prednáške. Boli hrozné. Robil som ich útržkovito počas rozhodovania v Sheffielde. Boli horšie, ako hrozné, vlastne.. to ani neboli poznámky. Skôr niekoľko počmáraných strán notesa. Zmocnila sa ma panika. Viac než sedem hodín prednášania a ja mám pripravených pár čmáraníc. Už po niekoľkýkrát som zopakoval, že som magor, ale keď nad tým spätne uvažujem, toto bolo naposledy..Krátko pred pol piatou som skončil. Pobral som stany, spacáky, karimatky a vyrazil do Hronca, na tohoročnú Letnú školu moderného učiteľa...i keď mi stále nebolo celkom jasné, prečo...

 

...a potom som nosil kolegu na rukách, a sadali sme si vzájomne na kolená, podľa toho, kto bol akým slovným druhom a stavali stany a hrali živé knihy a pozorovali odpad, ktorý som vzal z domu a predstierali, že sme roboti a kričali a smiali sa a písali a čítali a tiež som s hurónskym revom rozsypal mnoho šošovice a kričal na nich tímovkaaaaaaa a potom sme sa pozerali do zrkadla a ohmatávali sa a vehementne som ich presviedčal, že sú medzi nimi lepší učitelia ako ja, len tomu musia sami uveriť a oni k záveru niekoľkí hádam aj uverili a ktosi mi pomohol s vecami do auta a podal mi ruku, vraj vďaka a ja som si už vôbec nepripadal ako magor, iba som sa cítil unavený a šťastný...

 

Krátko po desiatej som sa rozlúčil. Vonku bola tma. Bol som uťahaný ako pes. Sadol som do auta a vyrazil. Pri Novej Bani som som sa odrazu zobudil za volantom. Mikrospánok. Odparkoval som na kraji cesty a dve hodiny si pospal. Keď som sa zobudil, riadne som si odpil z coly, ktorú mi ktosi pichol do rúk tesne pred cestou a vyrazil na ďalšiu cestu. Okolo štvrť na päť som si ľahol k svojej žene. Má ľahký spánok, tak sa zobudila a spýtala sa ma, ako bolo a ja som odpovedal, že fajn, ale ona ma už nepočula, lebo ihneď po svojej otázke, spokojne zaspala. Stačilo jej vedieť, že som sa vrátil a som v poriadku. A ja som ešte chvíľu nemohol zaspať, čo bolo blbé, lebo som mal o tri hodinky vstávať do práce, ale na druhej strane to bolo dobré, lebo som si pri pozeraní do plafónu uvedomil, že jednou z vecí, ktorým sa chcem v budúcnosti venovať, je učiť učiteľov. Učiť ich veseliť sa na hodinách, učiť ich vedieť sa predať, no hlavne učiť ich, vážiť si samých seba a tým vzbudzovať rešpekt ostatných. Ja som toto všetko dostal do daru. Prečo, to neviem, no uvedomujem si, že ak človek niečo dostane, nemal by si to nechať pre seba, lebo hodnota každého daru stúpa mierou jeho využitia (viď obrázok číslo 2 v PéeSku :).

 

Viete, čo je krásne na živote? Nech sa človek cíti ako sebe väčší MaGoR, vždy sa to môže ešte na dobré obrátiť :)))

 

Ps: Skoro by som zabudol. Keď som počas obednej pauzy navštívil moju izbu, kde som napokon ani nespal, našiel som na vankúši ležať mnícha. Bol síce smädný, ale potešil.

david_mato.JPG

Veľká vďaka, maťo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?