Myslím tým už tradičné oneskorenie „reformných“ učebníc. To je toho! No tak nebudú nové učebnice. Čert ich ber. I tak sa od tých starých príliš nelíšia.
A teraz to moje tajomstvo. Viete, kým som ešte (m)učil, ušli sa mi reformné ročníky. Keď neprišli „reformné“ učebnice, vzal som si jednoducho tie „staré“. Prelistoval som ich a vyškrtal to, čo bolo po novom z učiva vypustené. A nebol žiaden problém. Keď potom, asi v polroku, konečne prišli už aj nové, nepoužil som ich. Nechcel som narobiť deckám chaos. A viete, čo sa stalo? Nič. Celkom nič. Akurát to, že mali decká, ktoré prišli po tých mojich, úplne nové, stopercentné učebnice...
Pán minister, ale nikomu o tom ani muk. Hovorím to len a len Vám, aby ste si uvedomili, že chýbajúce učebnice nie sú zďaleka najväčším problémom slovenského školstva...
