Ale bolo tu čosi, čo som z duše neznášal. Boli to zbabelci. Pri paľbe súpera sa ukrývali za svojich spolubojovníkov, ktorí sa nebojácne postavili na okraj bunkra a bránili svoje pozície...

Dnes ešte nie je sneh a predsa. Aj dnes vidím plno chlapcov, ktorí sa ukrývajú za svojimi druhmi. Áno, hovorím o odboroch. Pôsobia na mňa presne tak, ako tí zbabelci, krčiaci sa za členmi svojho tímu, len aby sa im neušla nejaká dobrá šupa. A potom, keď bolo po boji, odrazu to boli práve oni, kto bol ten najstatočnejší...

Milí učitelia, dajte si prosím pozor, aby vás zradní "priatelia" neoklamali...Tak nejako v hĺbke srdca cítim, že vás len využijú a potom odhodia. Ako čosi nepotrebné a zbytočné. Celkom ako robotník, ktorý použije ochranné rukavice, aby sa pri práci nezranil, alebo si nebodaj neušpinil ruky...

 

Ja viem, nie som už jedným z vás a nemám právo radiť vám, s kým do toho ísť a s kým nie...

...ale keby som bol jedným z vás, hnal by som celé odbory aj s ich podporou svinským krokom!