reklama

Ivan Ježík o štrajku učiteľov, o Bohu a tiež o svojom hlase

On bol premiantom triedy a dostal sa na výberové gymnázium, ja som bol v tretej triede označený triednou pani učiteľkou ako debil a predurčila mi kariéru murára. On je pedant a perfekcionista, ja som lempl so sklonom kašlať na detaily. On sa snaží o zmenu zdola, ja som súčasťou tímu, ktorý sa pokúša o realizáciu celoplošnej zmeny...jednomu by sa mohlo zdať, že odo mňa ani len gaštan nevezme...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Foto archív I.J.
Foto archív I.J. 

Ivan je z Trenčína. Po skončení vysokej školy osem rokov učil matematiku vo Švédsku, Rakúsku a Anglicku. Na posledných dvoch školách bol zároveň koordinátorom International Baccalaureate Diploma programu. Na Slovensku potom okúsil bankový chlebík, keď po vstupe majoritného akcionára štyri roky pracoval ako výkonný manažér pre internú komunikáciu a elektronické médiá. Neskôr sa začal venovať práci pre neziskové organizácie, popri tom pracoval ako nezávislý lektor vzdelávacích podujatí a konzultant pre rozvoj značky. Od februára 2008 je spoluzakladateľom a riaditeľom Voices, kde sa popri manažovaní organizácie venuje najmä písaniu scenárov a produkcii videofilmov, moderovaniu podujatí Voices Live a lektorskej činnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Chcete gaštan?

Noooo, ak mi ho dáte?


A čo všetko s ním ste schopný urobiť?

S týmto gaštanom?

Počujem nespokojnosť a túžbu dostať viac. Tak skúsme, ak by som Vám ich dal veľa, čo by ste s nimi spravili?

Hádam nejaké figúrky. To sme robievali už ako deti a veľmi ma to bavilo. Hmmmm, možno by sme mohli skúsiť nejaké ozdoby na steny v byte. Aj to by sa mi celkom pozdávalo. Ale keď tak nad sebou rozmýšľam, asi by som to nezvládol sám, lebo v tomto smere nie som nijako prehnane šikovný. Ja by som si ho nechal celkom rád taký, ako je. Môžem?



Jasné, je Váš. Podnikáte mnoho aktivít orientovaných na druhých ľudí. Vychádzajú tieto aktivity viac z toho, čo potrebujú druhí, alebo z toho, čo im túžite dať Vy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako kedy. Záleží od toho, či vychádza iniciatíva od iného človeka, alebo odo mňa.



Poznáte ten príbeh dvoch rabínov? Kráčajú po ulici a jeden z nich ako prvý zbadá pekný šál. Druhý je však šikovnejší a rýchlejší a tak šál zodvihne skôr. Komu z nich by ste dali ten šál?

Z nich dvoch?



O tom nebola v otázke reč :)

Veď práve.



Veľmi šikovne uhýbate pred odpoveďou, ktorú nepoznáte. Nie ste náhodou politik?

Neuhýbam. Len som potreboval čas na rozmyslenie. Dal by som ho tomu, kto by ho viac potreboval.



Otázku s politikom ste prepočuli, ale nevadí :) Vráťme sa naspäť k rabínom. Ako by ste zmerali, kto ten šál potrebuje viac?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmerať to nejde. Oboch by som pozorne počúval a snažil sa porozumieť ich dôvodom a potom by som sa rozhodol. Ak by som fakt musel.



Ozaj a prečo máte tendenciu pomáhať druhým?

Som taký zvedavý živočíšny človek. Neuveriteľne ma zaujímajú ľudia a čím sú navzájom odlišnejší, tým sú pre mňa príťažlivejší. Zaujíma ma, čomu sa venujú, prečo to robia, čo ich na tom baví. Na druhej strane spoznávam mnoho ľudí, ktorí jednoducho potrebujú pomoc. A hľadal som možnosti a spôsoby, ako im pomôcť, alebo aspoň pomôcť im nájsť, ako by si mohli pomôcť sami. Neviem, či aj toto obstojí ako dôvod, ale čím som starší, tým viac nachádzam krásu v tých najobyčajnejších veciach :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)


Vy ste rozlietaný človek?

V minulosti som mal obdobie, keď som žil a pracoval v rôznych krajinách. Posledných desať rokov som skôr človek žijúci väčšinou na Slovensku, zapodievajúci sa vecami, ktoré sa odohrávajú tu.


A prečo ste bývali rozlietaný?

Bol som učiteľ.



Som učiteľ a idem cestovať? To je čo za dôvod?

Prečo, veď som len cestoval za prácou. Učil som na rôznych školách v zahraničí, 2 roky vo Švédsku, 5 rokov v Rakúsku a ešte rok v Anglicku. A potom, keď som sa vrátil na Slovensko, hľadal som nejaké nové uplatnenie a chcel som vyskúšať niečo iné, mimo učenia.



A do školstva Vás to už naspäť neťahalo?

Mňa to stále ťahá naspäť. Ja v takom dobrom zmysle súhlasím s myšlienkou, že učiteľstvo je diagnóza. Pre mňa to je výstižnejší pojem, ako „Poslanie“, lebo každá práca je poslaním, ak ju chceš robiť a robíš ju dobre. Tú diagnózu teda ešte vysvetlím. Ak si raz skutočný učiteľ, potom ním ostaneš navždy. Aj keď odídeš zo školy. Kade chodím, tade sa strážim, aby som nepoúčal a nevysvetľoval.



Podľa Vašej filozofie som i ja stále učiteľom, asi preto ma trápi zlá situácia slovenského školstva. Výsledky nič moc, nespokojní rodičia, žiaci, učitelia...Aký je podľa Vás najväčší problém nášho školstva, alebo ak chcete, kde to viazne?

Vidím problém v otvorenosti. Školám chýba sloboda a zodpovednosť, akú by mali mať. Naučiť zodpovednosti sa dá iba pomocou poskytnutia slobody.



Voľnosť a slobodu sa snažil zaviesť aj pán Mikolaj. Podľa Vás ja teda "jeho reforma" dobrá?

Ja som nemal na mysli slobodu v zmysle vzdelávacích programov. Ja skôr hovorím o tom, ako tie školy fungujú v komunite. Zmeny v obsahu vzdelávania považujem za menej dôležité. Pre mňa je omnoho dôležitejšie deti viesť a vychovávať.

Problém vidím v tom, že sme decká naučili hovoriť to, čo si myslia, že chcú učitelia počuť. Podobne zas učitelia komunikujú s riaditeľmi. A tak ďalej. Nejde teda o skutočnú diskusiu, skôr o formálne hovorenie, ktoré nemôže priniesť žiadaný výsledok (efekt). Nie je tam partnerský vzťah, či debata.


Ak hovoríme o veciach, ktoré sa mi nepozdávajú.. to najdôležitejšie – učitelia. To, k čomu sú dotlačení učitelia... Odoberáme im chuť učiť. Zbierajú kredity pre kredity. Miesto toho, aby sme ich motivovali, ponižujeme ich tým, že musia dokazovať svoju odbornosť formálnym zberom kreditov. Učitelia by mali byť podstatne lepšie odmeňovaní a celý systém by im mal vytvoriť viac príležitostí na skutočné napredovanie v tom, čo vedia a majú vedieť, aby získali nové kontakty s praxou a vedeli tieto poznatky prenášať do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)


Máte nejaké systémové riešenie?

Nie. Ani tu a ani v iných oblastiach ako školstvo. Práve preto som si založil VOICES. Lebo verím na riešenia, ktoré prichádzajú zdola. Vidím, že sú efektívnejšie, lepšie fungujú, rýchlejšie sa uplatňujú.


Hovoril ste o platoch učiteľov. Ak by ste mali možnosť (prostriedky), zvýšiť ich platy, akým spôsobom by ste postupovali?

Určite by som zdvihol platy paušálne, no súčasne by som dal väčšiu právomoc riaditeľom a manažérom škôl, rozhodovať o časti tej mzdy (Rozviazal by som im ruky, samozrejme s istými kritériami, aby boli jasne dané ich kompetencie, ale aj povinnosti). Ak by sa mzda zdvojnásobila, potom by mohla byť povedzme tretina motivačnou pohyblivou zložkou, ktorú učiteľ môže, ale nemusí dostať v závislosti od kvality jeho práce.


Aký to je – Kvalitný učiteľ?

Učiteľ, ktorý je zdatný vo svojom predmete (teda je odborníkom) a zároveň je jeho život naplnený reálne hodnotami, ktoré navonok deklaruje a vyznáva. Mal by byť otvorený, priateľský, mal by mať vyrovnaný vzťah so žiakom, mal by mu vymedziť odkiaľ pokiaľ, kto má aké právomoci, prečo, mal by vedieť argumentovať, mal by mať autoritu a žiak by si ho mal vážiť a to aj napriek tomu, že si tento učiteľ občas prizná, že niečo nevie, alebo ak spraví chybu.


Kvalitný učiteľ by mal vyprodukovať kvalitného žiaka. A čo žiak? Kto je úspešný žiak?

Fúha, ja nemám rád takúto formuláciu: „Úspešný žiak“.



Výborne :)

Asi taký, ktorý rozvinie naplno svoj potenciál, smeruje k tomu, čo ho bude v živote baviť, súčasne ho to dokáže uživiť a k tomu všetkému bude šťastnýa spokojný. Úspešný žiak vyrastie v úspešného človeka. To však nemusí byť iba šéf nadnárodnej spoločnosti. Môže to byť aj on, ale nie je to nutná podmienka. Pre mňa je úspešný človek, ktorý má zdravý vzťah , robí, čo ho baví, je spokojný so svojim životom, je zdravý duševne aj fyzicky, baví ho tento svet. To je pre mňa úspešný človek.



A čo vy, ste úspešný žiak?

Myslím že áno.



Potom by ste mi možno vedeli povedať, aký je rozdiel medzi šialenou zamilovanosťou a skutočnou láskou.


Skutočná láska je, keď ste tu pre toho druhého bez ohľadu na jeho vek, aktuálny zdravotný stav či duševnú pohodu. Každému to prajem zažiť. Ak to raz príde, človek okamžite zistí, že je to skutočné...


Aký je Váš postoj k protestnému mítingu učiteľov, alebo k prípadnému štrajku učiteľov?

Učitelia si zaslúžia, aby sa o nich spoločnosť lepšie starala. Ak sa im nepodarilo dosiahnuť to inou cestou, aj toto je cesta, ako upozorniť spoločnosť, že treba niečo zmeniť. Ja osobne mám pocit, že možno ešte neboli celkom využité možnosti, ako získať podporu verejnosti nejakou priamou komunikáciou a vysvetľovaním. Voči ministerstvu a vláde považujem akciu za vhodnú, aby cítili, že niečo nie je v poriadku. Politikom bude záležať na niečom iba v prípade, ak na tom bude záležať väčšine ľudí. Aby väčšine ľudí tak veľmi záležalo na učiteľoch, aby vytvárali tlak na politikov, sú dve cesty. Jednou je komunikácia, alebo nátlak formou štrajku.



Myslíte tým, že by ľudia volili stranu, ktorá by zastupovala záujmy učiteľov?

Asi skôr, že by verejnosť vyvíjala väčší tlak na politikov a tí by vnímali školstvo ako väčšiu prioritu.



Niektorí ľudia považujú spomínaný míting a prípadný štrajk za vydieranie, ako ho vnímate Vy?

Myslím, že nie. Aspoň nie v tejto fáze, kým nejde o dlhodobý ostrý štrajk.


Kauza Planéta vedomostí?

Myslím, že takéto veci do vzdelávania zavádzať treba. No nevolil by som plošné zavedenie a už vôbec by som nezaviedol niečo, čo je nepripravené a je okolo toho toľko nejasností a otáznikov. Ale toto nevnímam ako reálny problém slovenského školstva.



Keď som začal učiť, mal som pocit, že nič neviem. Všetko, čo som ku koncu svojho pôsobenia robil, som sa musel naučiť sám (až v praxi). Je to v poriadku?

V tomto smere som mal ja neuveriteľné šťastie. Na „matfyze“ som spolupracoval s profesorom Milanom Hejným, od ktorého som sa neuveriteľne veľa naučil. Mňa teda vysoká škola pripravila dobre. To však bolo pred dvadsiatimi rokmi. Ale vy ste sa pýtali skôr na pedagogickú fakultu, či?


Áno.


Podľa toho, čo viem o pedagogickej fakulte dneška, myslím, že chýba užší kontakt s praxou. Pre budúcich učiteľov by som navrhoval viac prípravy priamo v triedach, kde by študenti videli konkrétne problematické situácie v praxi. Tiež mi chýba viac zážitkových metód a reálne využívanie informačných technológií.



Už dlhšie sa na Slovensku omieľa téma zredukovania učiva, ktoré by sa mali žiaci naučiť memorovaním. Vidíte nejaký kľúč, ktorý napomôže rozlíšiť, čo sa vypustiť môže a čo nie?

Súhlasím s tým, že treba hľadať v škole skôr vzťahy medzi predmetmi, vedieť si obhájiť svoj názor. Učitelia sa v súčasnoti zameriavajú na prípravu žiakov na testy. Ak by sme učiteľov dokázali postaviť do pozície, že chystajú žiakov na reálny život, potom aj oni sami budú menej tlačiť na nejaké memorovanie. Vyštudoval som matematicko-fyzikálnu fakultu a z faktov nevyužívam ani desatinu. To, čo využívam, je najmä rozmýšľanie, kvalitnú analýzu a prípravu, hľadanie riešení, plánovanie, neochotu vzdávať sa, ochotu kritizovať a obhájiť riešenie. Na vytvorenie konkrétneho kľúča sa necítim.

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)



Keby som chcel dosiahnuť skvalitnenie slovenského školstva, zameral by som sa...skúsme to inak :)

Vezmime si nekvalitného učiteľa a dajme do rúk super kvalitné pomôcky. Môže dobre učiť?

Nie.



Čo keby sme to otočili. Je tu jeden veľmi šikovný učiteľ a dáme mu nekvalitné pomôcky, poprípade žiadne. Môže dobre učiť?

Áno. Ale bude ho to stáť viac času a energie.



Takže v podstate ste teraz povedali, že zabezpečiť kvalitu môže iba kvalitný učiteľ. A kvalitní ľudia zostanú v školstve iba v prípade, že dokážu z platu slušne žiť.

Zvýšenie platov celkovo nie je motivačné, ale na druhej strane pyramída základných potrieb funguje. Ak nie sú uspokojené základné potreby, tak to človeka trápi a odchádza. Preto, ak nedôjde k nejakej radikálnej zmene v oblasti platov, bude neustále veľký odliv kvalitných ľudí zo školstva. Osobne by som za každú cenu hľadal zdroje, aj na paušálne zvýšenie platov. Ale čo najskôr potom by som sa venoval príprave učiteľov, aby boli pripravenejší a aby si zaslúžili to miesto. A tiež, aby našli v učení potešenie, lebo to by bol dobrý predpoklad, aby našli v učení potešenie i žiaci. A tešiaci sa žiak je cesta k úspechu.

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)

Keď som odišiel zo školstva, našli sa ľudia, ktorí mi to vyčítali. Vraj som zahodil dar, ktorý mi bol daný. Ako reagovali na Váš odchod ľudia z Vášho sveta?


Takto priamo, ako "tí Vaši", nie. Chápali, že chcem vyskúšať aj inú prácu. Niekedy si však myslím, že by som sa rád vrátil. Je to pekná práca.



A prečo ste také čosi chceli? Prečo ste cítili potrebu opustiť prácu, ktorú milujete?

Lákala ma nejaká zmena. Mal som niečo po tridsiatke a lákalo ma vyskúšať, či som schopný robiť aj niečo iné. Nejakú inú prácu. Či ma to bude baviť, či budem užitočný tou prácou aj pre druhých.

Mal som veľké šťastie. Dostal som príležitosť viesť jedno väčšie oddelenie v banke a tu som sa mnoho naučil a spoznal som úplne inú oblasť. A potom, ako som tam skončil, prišlo obdobie, kedy som začal spolupracovať s rôznymi neziskovkami a pracoval som pre jednu nadáciu.

V roku 2008 prišla chvíľa, keď som si povedal, že by som chcel priamo sa venovať niektorým veciam, ktoré vidím ako problém. Nie len byť pri prerozdeľovaní nejakých grantov. A tak sme spolu s Andrejkou Gajdošovou založili VOICES.


A čo je vlastne hlavná pointa VOICES?

Páčia sa nám ľudia, ktorí sú aktívni, tvoriví a otvorení a ktorí robia veci pre druhých. Takíto ľudia majú veľmi malý priestor v médiách. A to nie len v komerčných, ale i vo verejnoprávnych. A tento priestor im chceme ponúknuť my.

A kvalita, ktorú ponúkate?

Obsahovo aj technicky zrovnateľné s bežnou televíziou.


Ako rozoznáte, či je Vaše video umenie, alebo gýč?

My nerobíme umenie, skôr dokumenty, reportáže. Pre mňa je zásadné, aby som veril tomu, s kým sa rozprávam a tomu, o čom nakrúcame. Gýč neodsudzujem. Ak niekoho teší trpaslík v záhrade, bola by hlúposť, ak by si ho tam nedal.


A netreba k tomu aj niekoho, kto to aj študoval (film a tak :)?

Spolupracujeme s ľuďmi, ktorí to vyštudovali, ale veľa vecí sa naučíš a veľa vecí vycítiš, ak sa necháš viesť pocitmi... Tí ľudia to robia skôr ako dobrovoľníci, ale neznižuje to nijako vážnosť toho, čo robia. K VOICES ešte jedna vec. Nie je to zamestnanie, kam človek príde a šéf mu zadá, čo má robiť. V podstate hľadá sám, čo má robiť.

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)


VOICES je zábava, alebo práca?

Voices je v prvom rade zábava. Každú prácu (aj zábavnú :) však robím s plným nasadením a naučil som sa, že rozdiel medzi "dobrým" a "lepším" je v detailoch. Som pedant a niekedy s tým leziem ľuďom aj trochu na nervy.



A sebe?

Niekedy aj sebe. Cítim sa zodpovedný za celý svet a niekedy si neuvedomím, že sú isté veci, ktoré nezmením. Našťastie je to čím ďalej, tým zriedkavejšie. Snažím sa byt realista.



Ja som zas strašný lempl. Povrchný, robiaci milión vecí naraz, množstvo nápadov, z ktorých len časť dotiahnem do víťazného konca. Ako by vyzerala naša spolupráca?

Keby sme sa dohodli, čo je náš cieľ a rozdelili si kompetencie, mohlo by to byť zaujímavé. Nezabúdajte, už tri roky robím s umelcami a na tých sa, čo do nespoľahlivosti ani Vy nechytáte :)



Kto sú sympatizanti VOICES?

Sú to ľudia, ktorých niečo veľmi baví a radi sa dozvedajú o podobných ľuďoch. Nezáleží z akej oblasti. Sú to ľudia, ochotní vstať z gauča a niečo vyskúšať.



Pýtam sa preto, lebo som zachytil také šumy, že ide o snobarinu a medzi intelektuálmi je to skrátka „in“, alebo ak chcete „Imidžovka“ :)

In možno, ale imidžovka nie. A snobarina už vôbec. Ak sú tvojimi hosťami ľudia ako Kompaníková, Dobrakovová, Benická. či Majling alebo Pastirčák, ak sa popritom rozprávaš o podporovanom bývaní, nízkoprahových kluboch alebo verejných priestoroch a do toho ti hrá dobrá hudba, tak to pre mňa snobarina naozaj nie je. Nie sme masovou zábavou a áno, chodia na nás väčšinou vysokoškoláci.


V rámci VOICES (zábavy) robíte teda čo?

Robím scenáre pre filmy, ktoré produkujeme, moderujem podujatia a diskusie a lektorujem.
Okrem videí a Voices Live občas lektorujem vzdelávacie semináre. Ak ide o tému, ktorá je mi blízka a zaujíma ma, pričom mám pocit, že by som vedel k nej nejako rozumie prispieť, mám k nej čo povedať..

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)

A čo Vám je najbližšie?

Komunikácia, online médiá, budovanie značky organizácie.


A to má s matematikou spoločné čo?

Možno až tak veľa nie. Ale na druhej strane to má mnoho spoločného s učiteľstvom. Komunikácia, práca s ľuďmi, vzťahy.



Vďaka tým ľuďom, s ktorými spolupracujete sa vlastne učíte nové veci?

Samozrejme. Je to fascinujúce. Stretávam mnoho ľudí a učím sa od nich. Spisovateľov, hercov, ...



Čo im na oplátku ponúkate Vy? Nebodaj matematiku :)

No, možno skôr logiku, než matematiku. A ešte jedna vec. Keď s nimi pracujem a idem o nich robiť film, v rámci prípravy s nimi veľa hovorím a svojím spôsobom im pomáham, aby si oni sami začali uvedomovať niektoré veci o sebe. Aby identifikovali svoje silné a slabé stránky. Aby sa učili hovoriť prirodzeným ľudským jazykom, nie spotvoreným projektovým jazykom.

Vy aj moderujete VOICES LIVE. Ste moderátor?

Nie som nejaký profík, ale baví ma to.



A ako Vám znie Váš vlastný hlas, keď sa počúvate v zázname?

Úplne čudne. Je to taký divný pocit, počúvať sa. Asi by som sám seba ako moderátora ani neobsadil :)


Rozprávate rozumne a plynulo, je to výsledok týchto aktivít?

Áno. Máme šesť blokov, dva hudobné, jednu čítačku pôvodnej poézie alebo prózy, jedného hosťa z oblasti vizuálneho umenia, jeden film o neziskovom nápade a jedna divoká karta - zaujímavý človek. Býva to raz mesačne.


A nie je to drsné? Stíhate to?

Dá sa. Naplniť program je v pohode, lebo sa nám ľudia ozývajú s nápadmi a návrhmi. Náročná je skôr produkcia a celková príprava.

Obrázok blogu

(Foto archív I.J.)


To, čo ponúkate v rámci seminárov, je čosi ako doplnkové vzdelávanie?

Áno, čosi na spôsob neformálneho vzdelávania. Zvláštne je, že cítim, že sa pri týchto aktivitách s deckami učíme aj my.


Má VOICES ambíciu doplniť programovo formálne vzdelávanie?

Nie, plošne sme to neskúšali zavádzať. Asi hlavne kvôli nedostatočnej kapacite nášho tímu. Ale nevylučujem, že raz dospejeme k bodu, že sa do niečoho podobného pustíme. Zatiaľ skôr sprostredkúvame informácie o možnostiach neformálneho vzdelávania aj s kontaktmi na ľudí, ktorí ho poskytujú. My im tú informáciu posunieme stráviteľnou a pútavou formou, aby oni pátrali a našli si ostatné. Chceme, aby pochopili, že práca v nejakej neziskovke im nie len doplní životopis o jeden riadok, ale okrem toho im dá nejaké zručnosti a schopnosti, ktoré využijú v budúcnosti.

Pri práci s mládežou teda nezískava len tá mládež, ale aj ten, kto s ňou pracuje? Možno aj v úplne inej oblasti?

Každá skúsenosť v sebe má tento potenciál. Treba sa stretávať so situáciami a získavať rozličné skúsenosti, lebo iba to nás pripraví skutočne do života.

Práve to je dôvod, prečo sa mi pozdávajú aktivity ako ERD (Európsky rok dobrovoľníctva), či KomPrax. Sú to fajn veci. Ukazujete mladým, že máte záujem nie len o ich prácu, ale aj o nich samotných. Dávate im možnosť realizovať vlastné nápady, dávate im do rúk slobodu riešiť, čo považujú za problém, ale aj zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a riešenia. Napriek tomu, že nie som sympatizantom plošných riešení a masových projektov, fandím vám. Teším sa, že je tu taká príležitosť pre mladých ľudí a verím, že sa budú aj naďalej hlásiť a realizovať svoje malé projekty.



Aká je Vaša najväčšia výhra v živote?

Fíha, to nie je ľahká otázka ;) Mám okolo seba ľudí, ktorých mám rád a ktorým sa darí relatívne dobre. Osobné víťazstvo je, že idem za tým, čo ma baví a že ma teší učiť sa nové veci.


Niekedy je však výhra prehrou, alebo ak chcete, každý dar môže byť súčasne prekliatím...

Možno áno. Nie som dobrý spoločník na rozhovory o úspechu a víťazstvách. Moje sínusoidy už nedosahujú maximá a minimá ako v osemnástich, ale stále sa teším na ďalšie dni. V tomto rozpoložení je aj tá možná prehra optimistickejšia.



Pri nedávnej ceste autobusom mi napadlo, že Boh možno nie je iba dobro a láska, ale aj všetko ostatné, čo život prináša.

Neviem, či je Boh. Verím na dobro a lásku. Ľudia sú dobrí. Zlými sa stávajú vtedy, keď sú nešťastní. Facky boli aj budú, ale život je fajn...

Vďaka za rozhovor.

Ps: Rozhovor bol autorizovaný a Ivan Ježík v prepise nič nezmenil.

Dávid Králik

Dávid Králik

Bloger 
  • Počet článkov:  930
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík:  Moja malá fikciaViera ako ju cítimAj také sa mi staloMoje malé postrehyZo životaŽivot je krásnyMalé gramatické okienkoLogopedické okienkoRozprávky (aj) pre dospelýchMilovaťžofiuNedeľná ... veď viete : o )))Biblia očami laika : )...cestou ma vanie...šermmoje hudobné výlevyEtika u mňa v triede :o)Moja poviedkovňaPracujem ako divý :o)baška(pre mňa) zaujímaví ľudiana slovíčkoNápadníkSúťaž krátkych videíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu