Nechajte ho, možno sa tu s nami niečo naučí

Autor: Dávid Králik | 10.11.2011 o 16:16 | (upravené 10.11.2011 o 16:27) Karma článku: 15,64 | Prečítané:  4475x

Bol to chlap v strednom veku, riadne zarastený, s polodlhými mierne sivými vlasmi. Už ich okolo neho prešlo najmenej tridsať. Študenti...asi vysokoškoláci. Niektorí ho ani neodzdravili..len sklopili zrak, alebo sa jednoducho pozerali iným smerom. Nebol to dobrý pocit. Ale našli sa aj takí, ktorí ho odzdravili a to bolo celkom fajn. Jeden z nich dokonca vytiahol dvojeurovku a vypýtal si časopis...Odrazu sa osmelil a vybral sa za skupinkou, ktorá ho práve míňala. Keď vstúpil sklenenými dverami, pocítil príjemné teplo... Miestnosť bola plná mladých ľudí...Začal spomínať, aké to bolo, kým..."Pane, tu nemáte čo hľadať!" oboril sa naňho vysoký štíhly muž. Všetky hlavy sa otočili smerom k dverám. Bezdomovec zneistel a vyšuchtal sa von. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal, no napokon sa osmelil a pokúsil sa znova vstúpiť. Mladý muž opäť zakročil, no tentokrát omnoho ráznejšie...

Keď to skúsil po tretíkrát, ozval sa spredu Dano Hevier, vraj: "Nechajte ho, možno sa tu s nami niečo naučí." Na chvíľu zaváhal a dodal: "Alebo sa niečo od neho naučíme my..."

- - -

Postavil som sa pred stovku študentov, hneď vedľa vyhadzovača a môjho kolegu z IUVENTY - Maťa Mojzeša a...

123.JPG

 

...a počas holenia rozprával o pocite hanby, hnevu a bezmocnosti, ktorý som zažíval, keď ma vonku niektorí z nich s odporom obchádzali.

4.JPG

Kým som vysvetľoval, čo všetko som musel vybaviť, aby táto malá zážitková aktivita prebehla (nechal som sa zarásť, zháňal som staré olečenie a okuliare, oriešky na zamastenie okuliarov, popol na vlasy, aby boli cvrk šedivé, časopisy NOTA BENE - tie som dostal na dlh, lebo som nemal u seba dostatok peňazí, volal som do hotela, aby o mne vedeli a neposlali na mňa políciu, vyrobil som si preukaz predajcu, nacvičil si pred zrkadlom komunikačnú stratégiu...), pripravoval  Dano

 

5.JPG

 

malú ukážku, ako by podľa neho mohol vyzerať profesor na vysokej škole. Koniec-koncov, kde je napísané, že to musí byť človek v obleku :)

6.JPG

 

"Prečo som tu?" Dano sa zamyslel. "To jasné. Veľmi rád sa učím a tak nejako som dospel k názoru, že človek sa veľa naučí práve vtedy, keď učí druhých."

7.JPG

 

A potom, keď už som bol iný, ale podľa mňa, stále ten istý, sa to všetko začalo :)

9.jpg

 

Panelové diskusie...V čom sú výhody a nevýhody formálneho i neformálneho vzdelávania?...Existuje spôsob, ako oba typy prepájať?... Je možnosť, dostávať prvky a metódy neformálneho vzdelávania do toho formálneho?... Mali by zamestnávatelia brať do úvahy aj skúsenosti z neformálneho vzdelávania, aké má napríklad Lucka z KomPraxu?... Majú študenti obavy z príchodu do praxe?...Boja sa, že si nenájdu zamestnanie?...Uvažovali o tom, že ak ich nezamestná nikto, mohli by sa zamestnať i sami?...Mnoho otázok a mnoho odpovedí.

8.JPG

 

Workshopy...

Workshop o tom, ako si spraviť vlastný workshop :)

10.jpg

 

1+1 = 3...výkon tímu prevyšuje súčet :)

11.jpg

 

Pod močovým mechúrom je najväčšia tma :)

12.jpg


Kto hľadá, ten NIEKEDY nájde :)

13.jpg

 

Môj zlatušinký, urobkaj si milučinkého snehuliačičenka...komunikuj normálne, toto trháááá ušišinkáááá :)

18.jpg

 

Obaja mlčali, ale v ich hlavách bolo mnoho slov :)

17.jpg

 

Team nie je len hudobná skupina :)

15.jpg

 

Slová o slovách bez slov :)

14.jpg

 

Ktosi začal tlieskať. Rytmus bol chytľavý. Postupne sa pridávali stále viacerí, až napokon tlieskala celá miestnosť. Odrazu ten ktsi zvolal: "A prečo vlastne tlieskate?" Chvíľu bolo ticho. "Pýtate sa niekedy, prečo musíte robíť to, či ono, alebo poslúchate príkazy, ako stroje?"

16.jpg

 

...Trnava 8.11.2011...bol to pekný deň...

 

...veľká vďaka študentom, ktorí bezdomovcovi ráno pri príchode poväčšine tvrdili, že idú na nejakú nudnú akciu a potom tam vydržali deväť hodín a zakončili to (m)učenie mohutným potleskom...

...veľká vďaka učiteľom i vedeniu Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity...ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...

...veľká vďaka Janette, Svetlane, Hognovi, Andrejovi, Danovi, Evelyne, Radke, Edovi, Paťovi, Peťovi, Majovi a Lucke...za všetko :)

 

Adios a dovidenia 22.11.2011 v Nitre, priatelia :)

Ps: Pre tých, ktorí by mali záujem, iste príde zase nejaké neformálne pozvanie :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?