Žilinských študentov neočarilo rozmnožovanie

Autor: Dávid Králik | 19.12.2011 o 9:09 | (upravené 20.12.2011 o 12:17) Karma článku: 7,72 | Prečítané:  1836x

Nastúpil som do auta, zabuchol za sebou a zacítil neuveriteľný smrad. "Ty kokso, to čo tu tie baby robili," prebehlo mi hlavou, no nahlas som nepovedal ani slovo. Pozrel som najskôr na jednu spolucestujúcu, potom na druhú. Ani jedna z nich nejavila známky niečoho mimoriadneho, šliapol som teda na plyn a auto sa rozbehlo do tmy.

y.JPG

Žilinských študentov očarilo rozmnožovanie

 

A potom sa vráťte sem :) Hrubým písmom som pridal pár informácií, ktoré sa v pozitívnej verzii tak nejako neobjavili :)

. . .

Chvíľu sme sa mlčky viezli, no napokon som to nevydržal a začal opatrne o "vôni" v našom aute. Dozvedel som sa, že prišla spolu so mnou. Docvaklo mi. Keď som nastupoval, vyšliapol som zrejme Beňov exkrement (Beňo je náš peso :) a pôvodcom zamorenia som bol tým pádom práve ja :).

 

Do Žiliny sme dorazili práve včas, aby sme si stihli rozložiť veci a začať. Štandardné rozohrievačky zabrali a študenti sa smiali ako malé decká :) Škoda len, že z plánovaných 77 študentov sa dostavila ráno sotva polovica.

"Počujte, ak máte nejaké decká v rodine, mám tu pár hračiek. Čo keby sme uzavreli stávku. Ak kočka, toť v prvom rade trafí do čierneho, vyhrávam ja, ale ak nie, vyhrávate vy.

1.JPG

 

Je to skoro isté, že do čierneho netrafí! Kto si staví euro?"

2.JPG

 

"Ktosi sa našiel!" (nachytal? :)

3.JPG

Tuším som im zabudol spomenúť, že náhodne vybratá dievčina je paralympijskou víťazkou v streľbe z Pekingu, Veronika Vadovičová :) Dobre, dobre, veď som to nemyslel zle, išlo len o malú zážitkovú aktivitu, aby si študenti uvedomili, že ak niekto sľubuje príliš ľahkú výhru, často je tam nejaké "ALE"...Popravde, tu nám trošku zlyhala príprava. Veronika nemala dostatok času a tak to vypálilo presne naopak, teda, že trafila, keď nemala a netrafila, keď mala, takže pointu som napokon vysvetlil až dodatočne :)

 

 

Začíname workshopy...

"Tutohľa mladý muž, mohol by si skočiť na prvé poschodie. Zvládneš to?" "Jasné" "Tak, šup šup...Jáj a aby som dokončil tú pôvodnú vetu...skočiť na prvé poschodie sediac na invalidnom vozíku?"

4.JPG

 

"No, sám to asi nedám."

5.JPG

"Zatvorte oči!" Poslúchli. "A teraz choďte na WC! Prečo stojíte?"..."Rozviažte si šnúrky. Dobre a teraz dajte jednu ruku do vrecka a zaviažte si šnúrky!"

...je dobré občas zistiť, aké vzácne dary máme a my sme k nim celkom ľahostajní...

 

6.JPG


Čo takto pár hlavolamov...

a.JPG

(Láska hory prenáša :)

 

b.JPG

(Čo oči nevidia, srdce nebolí :)

 

c.JPG

(Medzi slepými je jednooký kráľom :)

 

A ešte jedna úloha pre mustangov... Spojte všetky bodky 6 rovnými čiarami, ktoré urobíte jedným ťahom!" (Tutohľa ešte riešenie pre tých, ktorí ho nenašli sami.)

d.JPG

"Rozdeľte sa na tri skupiny. Teraz pošepkám každej skupine zadanie, ale nezačnite pracovať skôr, ako budú mať zadanie všetci. Aby bola hra fér! Prvej skupine som pošepkal, aby napísali 20 podstatných mien, aj druhej. A tretej? "Čamba lamba, sa bamba, a takto to urobte." Skupiny začali pracovať. Po uplynutí časového limitu ma informovali, ako splnili úlohu. Jasné, že "trojka" nesplnila. Nie preto, že by bola najslabšia...príčinou bola diskriminácia. Vopred som sa rozhodol, že ich odpíšem a oni tým pádom nemali šancu...

6.JPG

 

"A teraz hor sa na rozmnožovanie:) Postavte si podľa náčrtu časť ženského tela a zahráme si, ako to s tými deťmi je od začiatku až po pôrod."

7.JPG

 

Trochu komunikácie...

8.JPG

 

rozdelenia a tímovej práce...

9.JPG

 

fántázie a kreativity...

10.JPG

 

motivácie a najmä sebamotivácie...

12.JPG

a pôrod je tu :)

 

13.JPG

Po prvej fakt akčnej skupine prišla skupina, ktorá bola jej presným opakom. Časť študentov sa do aktivít vôbec nezapojila, časť len tak naoko a skutočne aktívni boli hádam traja, či štyria. Nakoniec ma dorazili otázkou, na čo im toto všetko bude. A tak som vysvetľoval..."Dostali ste úlohu, v rámci ktorej ste mali niečo pripraviť a predviesť. Najskôr bolo potrebné komunikovať. Medzi sebou a tiež smerom ku mne, keď ste prezentovali výsledok. Ohodnoťte svoju komunikáciu. Myslíte, že budete potrebovať komunikačné zručnosti, až budete raz v praxi? Dostali ste málo času, bolo treba konať rýchlo a dobre si rozdeliť úlohy v rámci tímu. Ohodnoťte si svoju tímovú prácu. Myslíte, že budete raz v praxi potrebovať schopnosť pracovať v tíme, alebo dokonca tím riadiť?..." Takto som prešiel všetky kompetencie. V miestnosti ostalo ticho. Obhájil som názor, no výsledkom mojej agumentácie bol skôr pocit smútku, než zadosťučinenia z víťazstva...

 

Popoludní nás čakali tradičné panelové diskusie (ktoré však od prvej akcie značne znetradičneli :).

 

Rudo a Lucka predstaili svoje malé projekty a porozprávali, čo sa všetko naučili. Rudo mi tvrdil, že je nekomunikatívny, ale nikomu som dopredu neprezradil a tak o tom nikto nevie (okrem Ruda a mňa, prirodzene :)

14.JPG

 

V rámci rozbehu sme si pozreli jeden diel Krtka...

15.JPG

 

A ten istý diel sme si prečítali... (Rozprávka sa niektorým z účastníkov nezdala ako vhodný motív na argumentáciu, ale nakoniec sa nechali presvedčiť.)

 

"A teraz sa rozdelíme do dvoch skupín, pričom jedna skupina bude zastávať názor, že je lepšie, ak dieťa rozprávku pozerá v televízii a druhá bude argumentovať v prospech čítania knižky..."

17.JPG

Obe skupiny napokon našli kompromisné riešenie, teda že budú čítanie a pozeranie rozprávky striedať obdeň :)

 

"A teraz ešte raz, ale budeme sa baviť o formálnom a neformálnom vzdelávaní..."

18.JPG

Diskusia bola skvelá (myslím, že jedna z najlepších, aké som v rámci mojich doterajších aktivít zažil). ...len ma trochu mrzelo, že sa tejto diskusie zúčastnilo z pôvodných 77 sotva pätnásť doktorantov a študentov. Bol som veľmi sklamaný, keď som pred začiatkom diskusie uvidel poloprázdnu miestnosť. Pôvodne sme mali v pláne rozdeliť sa do viacerých menších diskutujúcich skupín, v tomto počte to bolo však zbytočné. Ale ako som vravel, diskusia bola úžasná, temer až vedecká a študenti spolu s doktorantmi aj tu našli riešenie, ktoré bolo akceptovateľné pre oba tábory.


...Žilina 13.12.2011...bol to pekný deň...

 

Neviem, čo sa naučili študenti. Ja som si po dlhom čase spomenul na to, že...

...každá situácia v sebe nesie pre nás dar,

...že kurióznym spôsobom vedená prehra, je svojim spôsobom výhrou,

...že nerozhodujeme o tom, akých časov sa dožijeme, ale o tom ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný.

 

...veľká vďaka študentom a doktorantom, ktorí prišli načas a zostali do konca :)...

...veľká vďaka učiteľom i vedeniu Žilinskej univerzity...ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...

...veľká vďaka Evelyn, Gabike, Lucke (na druhú, lebo dve Lucky tam boli :), Alenke (na druhú, lebo dve Alenky tam boli :), Rudovi...za všetko :)

 

Adios a dovidenia v budúcom roku v Komárne, Prešove, Prievidzi, Trnave... :)

Ps: Ak ste ma na začiatku neuposlúchli a nepreklikli na druhý blog, spravte tak teraz a pochopíte pointu toho, čo som sa naučil :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?