...sporstredkovane viem o tom, že chalanisko nie je veľkým obľúbencom pani učiteľky. Je skrátka príliš neposedný a veľa vymýšľa. Nedalo mi to. Porozprával som mu, ako som v tretej triede tiež dostal poznámku a ako mi pani učiteľka vravela, že zo mňa bude murár (okrem iného :)...
Stál som na zastávke a čakal. Okrem mňa tam bola ešte pani, nejaký znudený mladík a starý pán s malým, hádam osemročným, chlapcom. Starý pán hovoril po česky a znel značne dezorientovane. Práve, keď kupovali lístky, prišuchtal sa autobus. Keď to starý pán s chlapcom zbadali, v chvate nastupovali. V poslednej chvíli ich ten znudený mladík oslovil: "To vrecko na lavičke nie je náhodou vaše?" Krpec vyšprintoval von, schytil vrecúško (pravdepodobne s prezúvkami) a naskočil nazad. Obaja potom mladíkovi niekoľkokrát zaďakovali. Dokonca aj o pár zastávok ďalej, keď vystupovali...
V robote to bolo pred Vianocami na mašľu. Kopa papierov pre človeka, ktorý miluje prácu v teréne, to je hotová pohroma. Vyúčtovávam služobky a kontrolujem faktúry a prezenčky a...občas žmurknem na mail. Okolo obeda tam jeden nájdem. Ozýva sa mi jeden z účastníkov Žiliny, ktorá tak nejako nedopadla celkom podľa mojich predstáv. Ten mail je veľmi milý a ja už zase rozumiem, prečo som ochotný časť pracovného času tráviť ako kancelárska krysa...
Cestou vo vlaku som stretol Rišovu mamu. Riša som učil, keď bol malý šušeň (tak desať rokov nazad to bude). Teraz má hádam devätnásť a minulý rok som vďaka nemu a ďalším "bývalým" zažil učiteľské nebo. Rišo sa vraj na mňa pýtal. Je príjemné, keď učiteľ zaujíma svojich žiakov a aj dlho po tom, čo ich poslednýkrát doskúšal...
Dali sme na stromček svetielka, ale zdal sa nám príliš hustý a tak sme tam skúsili dať ešte biele, lenže tie tam nevyzerali príliš dobre. Viki má v izbe farebné svetielka a tak Barunka (pre tých, čo nevedia, to je moja žena) navrhla, že by sme mohli dať Vikuške do izby tie biele a na stromček zas jej farebné. Urobil som teda výmenu a stromček očividne ožil. Vikuška posmutnela a odišla. Barunka mi naznačila, nech to vymením nazad, teda biele na stromček a farebné Vikuške. A tak som tie farebné zase zvesil a utekal s nimi do Vikuškinej izby, lenže ona ma s nimi poslala nazad, vraj nech poslúchnem pôvodné mamičkine slovo a zase vrátim tie farebné lampášiky na stromček a ona si nechá tie biele. Behal som tam medzi nimi ako taký šašo. Ale poviem vám, bolo to príjemné pobehovanie...také preteky v ústretovosti, povedal by som...
Nič, viac, len pár bežných okamihov posledného týždňa...
...no pekne...tuším už môžu prísť Vianoce...vlastne, veď už sú tu :)
Tak teda šťastné a veselé, priatelia...
