Ahoj Jarku, idem okolo Ostravy. Zapaříme?

Autor: Dávid Králik | 11.1.2012 o 9:09 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1533x

Pri opustenej unimobunke stáli dve dievčatá. Zjavne išlo o sestry. "Šak nebuď mäkká," Katka naliehala čím ďalej tým viac. "Normálne do toho kopni a to sklo vykopni!" "Myslíš?" "Jasné." Ozval sa zvuk rozbitého skla a nohu zaliala krv. Ďaleko odtiaľ práve vyrážal Bobor so svojim starým otcom na medvede. Bobor nebol skutočným bobrom, bol to Michal a že idú na medvede, to sa len tak hovorilo. V skutočnosti nasadli do starej lady a po stý raz vyrazili na návštevu neďalekého lesa.

Manager a speváčka okami Veve :)Manager a speváčka okami Veve :)

Katarína (Koščová) Pivovarová, 11.február 1982, Prešov. Prchká, málo odolná voči stresu, oddaná, priateľská, musí mať vždy pravdu, občas sa vie tváriť, že je milá, príjemná a nápomocná. Životom ju sprevádzajú priatelia, rodina, naša mačka, knihy, výtvarné umenie, hudba, divadlo, spoločenské hry, oprava starého nábytku, gastroturistika... vodičský preukaz od 2010 skupina B – najazdených približne 38 km :)

Michal Pivovar, 5.október 1982, Prešov. Než sa stal manažérom a manželom Katky Koščovej, venoval sa retušovaniu fotografií a fotomontáži fotiek detí i učiteliek MŠ a ZŠ (odstraňoval zasoplenia, znižoval stupeň škúlivosti, odstraňoval vyrážky a iné kožné/zubné kazy, dopĺňal chýbajúce časti chrupu, odstraňoval druhú, poprípade tretiu bradu na tvárach učiteliek...vodičský preukaz od 2002 skupina B – najazdených približne 250 000 km :)

kk9.JPG

(Manager a speváčka okami fotografa :)

Keď som Vás videl v Bystrici pri večeri, pôsobili ste ako obyčajná baba, potom som Vás videl o pár minút vyjsť na pódium a bol to niekto iný. Ktorá z tých dvoch ste skutočne vy?

Obidve. Vlastne nie len obidve. 

Ehm, to znamená?

No, človek podľa mňa nie je plochá jednorozmerná bytosť. Sme farební a svetu podávaní vo svojich rôznych variáciách a tak sa môžeme zdať, že sme takí a takí a ešte onakí a ono. Všetky tie naše podoby sú pravdivé. My sme všetkými zároveň. Fúuha, to znie trošku sektársky.

Sektársky nesektársky, podľa mňa je to pekná a múdra odpoveď.

Vďaka, budem sa snažiť aj naďalej.

Aaaaaale, pokojne trepte aj somariny, len keď mi to vysvetlíte tak, že tomu budem rozumieť.

Chcela som povedať, že vy ste ma tam videli ako obyčajnú babu, potom som na pódiu bola trochu iná, doma, keď kričím na muža alebo sa hádam so sestrou som tiež iná...všetko závisí na predstave, akú o nás ľudia majú. Vlastne nezávisí, skôr to závisí na situácii, v ktorej nás ľudia stretnú.

Môžem?

Jasné!

Podľa mňa je to o tom, že nie len Katka, ale my všetci sme rôzni v rôznych situáciach. A to pódium...to je len situácia. Teda je to stále ona, len sa inak pri tom tvári.


Sranda, keď o tom hovoríte, podľa mňa je Katka koncert od koncertu vždy iná. Akurát jednu vlastnosť má na všetkých koncertoch veľmi rovnakú. Ak ma podať akúkoľvek jednoduchú informáciu, tak to popletie.

Čo napríklad?

Napríklad nevie povedať vetu: Kúpte si po koncerte cédečka :)

kk1.JPG

(Fotoarchív K.K.)


Spievate občas doma?

Spievam, ale menej ako by som mala.

Ja nehovorím o profesionálnom tréningu, skôr som sa pýtal na spev ženy v domácnosti, napríklad pri varení ryže.

Pri varení si občas spievam a občas sa tvárim, že som v nejakej relácii o varení a vysvetľujem celý postup.


Akože televíznym divákom?


Hej. No dobre, máte pravdu. Je to asi trošku vhodné na vyšetrenie, keď sa rozprávam sama so sebou.


Ja som to nepovedal.

Ale pomysleli ste si.

Možno. A čo si obvykle spievate? Svoje piesne, alebo ...

Moje piesne si spievam málokedy...často mám pustenú Dianu Krall alebo Nohavicu, tak si spievam s nimi.

Neskúšali ste niekedy osloviť Jarka Nohavicu, aby ste si spolu zaspievali aj v skutočnosti?

Neskúšala. Ja také veci vôbec málo skúšam.

Prečo?

Lebo rada spolupracujem s ľuďmi, ktorých už poznám, ktorí sú moji priatelia...už som párkrát robila s ľuďmi, ktorí mali meno a mala som pocit neslobody, mala som pocit, že odo mňa niečo očakávajú, niečo, čo neviem alebo nechcem urobiť. Nemám rada tento pocit neslobody a stiahnutého žalúdka, tak som si začala robiť len to čo chcem a najmä s ľuďmi, ktorí sú mi blízki.

Ale ja som nemyslel nejaké oficiálne vystúpenie, skôr čosi v štýle: „Ahoj Jarku, idem okolo Ostravy, nedáme si jedno orosené? A vieš čo, prines do krčmy aj gitarku, trochu zapaříme.“

To znie dobre.

kk7.JPG

(Fotoarchív K.K.)

Podľa mňa by aj to vystúpenie mohlo byť zaujímavé. Neprichádzate týmto pádom o príležitosť objaviť nové veci. Možno sa 10 krát sklamete a potom raz vznikne super vec...ale ona nevznikne, lebo budete spievať iba s tými, kde ste v bezpečí...


Nemyslím, to zasa nie je tak, že sa úplne vyhýbam spolupráci s inými, len sa snažím vyberať si. Kedysi som brala množstvo ponúk, lebo som nechcela uraziť a potom som sa necítila dobre... V tomto sa riadim inštinktom a musím poklopať, celkom to zatiaľ vychádza. Vyhla som sa vďaka tomu niekoľkým nepríjemným situáciám. Okrem toho, ak mám pocit, že je to pre mňa to správne, tak do toho idem. Tento rok sme sa napríklad zapojili do takej zaujímavej príležitosti pre autorov, ktorú vymyslel Michal Horáček. Zhudobnili sme zopár jeho textov a dve piesne by sa mali objaviť na jeho albume, kde by mal spievať inak aj Jarek Nohavica :) Vidíte, veci sa pekne prepletajú.

Vidím a neprekvapuje ma to. Celkovo, ako Vás vnímam, ste viac menej nekomerčný typ, môže byť?

Sekundu, ryža je hotová!

Tomu vravím jednoznačná odpoveď.


Tá odpoveď prišla sama a bola by prišla aj bez otázky.

Ale sadla.


Asi áno. Už ma prestalo baviť deliť hudbu a umenie na komerčné a nekomerčné.

Ja som myslel nie len hudbu, ale aj Váš životný štýl.


No, čo ja viem, záleží s kým to porovnávate. Dorota Nvotova je podľa mňa nekomerčný typ v rámci životného štýlu, moji kamaráti Boriš a Šebík žijú nekomerčným životným štýlom...Oproti nim som ohromný konzument.

Hovorte si, čo chcete, na mňa pôsobíte ako nekomerčáci.

My sme strašní komerčáci. Nakupujeme v tescu. No a okrem tesca máme radi občasné užívanie si formou gastro zážitkov... dobrá večera v dobrej reštike.

kk2.JPG

(Fotoarchív K.K.)



Žijete pohodový život v akejsi dedinke, maľujete si nábytok, spievate si nekomerčné bluesy...
v tomto svetle mi pripadá superstar ako omyl.


Áno, to je naša nekomerčná stránka, ale však skús ty, žena moja.


Mne to nepripadá ako omyl.

Vedeli ste už na superstar, že nebudete robiť klasické „POP odrhovačky“, ale niečo menej frekventované a špecifickejšie?


No, ľudia asi očakávali odo mňa niečo iné, to je pravda...

Ľudia ma nezaujímajú. Čo ste od seba očakávali vy?


Celý čas som hovorila, akú muziku mám rada a čo by som asi chcela robiť. Na druhej strane mi chvíľu trvalo kým som naozaj začala robiť čo chcem.


Prečo?

Ja som to chcela skúsiť, chcela som vedieť, kam až sa môžem dostať...a po výhre som sa nechala zlákať ľahšou cestou...Neverila som vlastným pesničkám...


A čo Vás nakoniec presvedčilo, že im môžete veriť?


V tej dobe bolo okolo mňa množstvo ľudí, ktorí si mysleli, že vedia, čo je pre mňa najlepšie a ja som sa nechala zlákať a po troch rokoch, keď som videla, že to prosto nefunguje, že sa mi ťažko spievajú cudzie pesničky, že mám potrebu povedať niečo za seba - nič svetoborné, ale aby som to povedala ja - tak som sa rozhodla, robiť si veci po svojom.


A áno, myslím, že môžem veriť vlastným skladbám, že sa za nich môžem postaviť.


Prišlo to zo dňa na deň...niečo sa stalo, alebo ste sa skrátka raz zobudili a povedali ste si: „Ty kokso, Katka, nebuď koza a začni robiť to, na čo si tu“ Taký nejaký výboj?


Nič tak dramatické. Skôr išlo o vývoj, než výboj :)

Prvý album nebol môj, na druhom som sa už podieľala aj ja, ale nestačilo to. Urobili sme pekné pesničky, ktoré som nevedela spievať...Tak som si povedala, že je čas na to, aby som sa konečne spamätala a ak to chcem naozaj robiť, tak v tom musím byť ja.

Ale je Vám jasné, že s týmto štýlom „Pražskú letnú“ nevypredáte?

No a? Ja nerozumiem týmto métam, nikdy som si takéto nedávala.

Som Vám vravel, že pôsobíte ako nekomerčáci :) Len Vás pokúšam a skúšam.

Baví ma presne to, čo robíme. Hráme v kluboch, v knižniciach, hrávame pre ľudí, ktorí majú tento štýl radi...nepotrebujem vypredať halu. Tá naša hudba by sa tam stratila.

Ešte mi napadá - Nedávno ste nahrali Uspávanky. Nie je to tak trochu v disharmónii s náročnejším hudobným štýlom, ktorý preferujete?

Nie je to jazz, ale popravde, vyhrali sme sa s tým a páči sa nám to, takže z môjho pohľadu nemôže byť o disharmónii ani reči :)

kk3.JPG

Pamätáte si, keď ste Katku videli prvýkrát?

Nepamätám. Muselo to byť v minulom storočí.

Au.

Už má v rukách nutellu, nehrozí nebezpečenstvo, tak pokojne pokračujte.

Nepamätáme si, kedy sme sa videli prvýkrát, lebo to bolo na skautingu a my sme boli malé deti. Ako vravím, bolo to pradávno. Mohli sme mať 10 rokov.


Dvaja malí skautíci, čistá paráda.

Ja som mala o pol roka viac ako on.

O pol roka viac máš doteraz.

Nemám presnú otázku, ale manažér je v mojej predstave taký vykorisťovateľ zamestnancov.

Nie, nie, presne naopak to je. Ja som taký mierumilovný a férový manažér. Skoro všetky prachy rozdelím kapele a Katke. Sebe nechávam len na nutné výdaje :)

No hej, len almužničku si nechávaš, chudáčik :)

Tak veru, žena!

Ale teraz, sranda preč. Poznám takých čo sú, ale myslím, že za to, čo všetko môj muž pre nás robí, berie veľmi málo. Zháňa koncerty, telefonuje, vypisuje, šoféruje, zvučí, nosí ťažké bedne a ešte ma aj musí počúvať.

kk4.JPG

(Fotoarchív K.K.)


Ozaj a čo porábate, keď nehráte? Minule ste maľovali nábytok a kupovali kosačku, to viem :)

Sme s kamarátmi, s rodinou, čítam si, Bobor kutí okolo domu, varím, kupujem obrázky...


Bobor?

Môj muž.

kk8.JPG

(Fotoarchív Bobor :)

No pekne, Králik robí rozhovor s Bobrom a jeho ženou!


:) :)

Vy si čítate a on manuálne maká?

Hej. On je totiž extrémne šikovný.

Aspoň mi teraz veríte, čo sa týka môjho manažérskeho vykorisťovania. Ale občas lúštim sudoku, alebo spolu hrávame hry.

Hry? Ako napríklad...človeče?


Nieeee! To je pre deti.

Tak čo?

Dixit, Bang, Carcassone...

Carcassone sme minule hrali s Vikuškou, páčilo sa jej. Len máme problém so sedliakmi.


Asi máte dajaké iné rozšírenie, my sedliakov nemáme.

Po skončení hry sa pozbierajú sedliaci a tí ešte môžu zamiešať poradie, lebo sú za nich dodatočne pridelené body. Ale nerozumieme, ako presne ich spočítať.


Inak ten Dixit je super, to si zožeňte.

Pokúsime sa. A ak sa nepodarí, zahráme si niekedy u vás. Naše Prďole sa potešia.


Niet nad ľudí, čo sa sami pozvú :)

A čo vy a deti. Nejaké vyhliadky?


No chceli by sme, ale ešte nie sú.

To predsa viem, veď . Keby ste mali deti, vedel by som to nie len ja, ale aj všetci ostatní. A neplánujete?

Chceli by sme, veď by bolo super, aby sa naše decká kamarátili s deťmi našich kamarátov, ale nejako to nestíhame...

Ozval sa manažér.

Na poslednom školení sa môj kolega dostal do sporu s účastníkmi školenia. On tvrdil, že reprodukcia je hlavný zmysel života a oni, že to predsa nemôže tak byť a že musí byť aj hlbší a tajomnejší zmysel života. Môžete mi, prosím, pomôcť  zaujať k ich sporu postoj?

Bobor sa smeje, tak dáme priestor žene.


Nuž takéto otázky majú v rôznom období života rôzne odpovede, nie? A tak nejako na nich nerada odpovedám. Nerada absolutizujem...


Nezávidím Vám, že sa Vás decká pýtajú takéto veci. Ale reprodukcia je celkom sympatická.

Inak fakt, otázky typu, čo je láska, čo je zmysel života, čo je to dobro a podobné ontologické záležitosti...na toto nerada odpovedám. To je na siahodlhé rozpravy a dišputy, nie na interview.

Mám učenú ženu :)

Ste znamenie vodnára, ste uletená?


Čo ja viem, asi už ani nie. Možno v minulosti. Teraz som už len čudná.


Neverte jej, samozrejme, že je uletená.

kk5.JPG

(Fotoarchív K.K.)


Pôsobíte ako múdry mladý muž, kde sa to vzalo?


Materská škola, základná škola, stredná škola (gymnázium) a nakoniec ešte tri rôzne prvé ročníky na výške.

Čo ste sa v tých inštitúciách naučili?

Drsná otázka.

DD = Drsňák Dávid :) Môžeme to vziať poporadí.


Škôlka.

V škôlke som sa naučil základy architektúry a tiež boja proti škodcom.

Čo prosím?

Stavba hradov z piesku, to je predsa jasný začiatok architektúry. A bojovať proti tým vandalom, ktorí mi to vždy chceli zbúrať, tak to je jasný počiatok kariéry budúceho deratizátora.

Základka.

Tu som sa naučil skutočne originálne veci: čítať, písať, počítať. Alkoniec, čo viac potrebuje človek k bežnému životu?

Gympel.

Z tých čias si pamätám, že ma nechala profesorka biológie takmer prepadnúť. A to len preto, že som chodieval rád do lesa.

To je neuveriteľné!

Však, tiež si to myslím..

No dobre, tak pravdou je, že som chodieval do lesa vždy v piatok cez deň a tak som trochu blicoval. Bohužiaľ, akurát v piatok sme mávali bilológiu, nuž som mal veľa absencií.

Tak to by vysvetľovalo mnohé :)


Tie tri prvé ročníky VŠ, tomu mám ako rozumieť?


V Prešove som začal študovať biológiu/ekológiu, v Prahe biológiu a napokon v Poprade na Univerzite Mateja Bela som skúsil externe manažment.

Na vysokých školách som sa pre moje súčasné zamestnanie naučil...hm... takmer vôbec nič.
Preto som odišiel. Ale netvrdím, že ak by som tam vydržal dlhšie, tak ma nič nenaučia. Možno áno, ale ja som bol vtedy veľmi netrpezlivý a chcel som vedieť veľa a rýchlo.


Ako ste na tom s gramatikou?


Celkom dobre, to ma v škole zrejme naučili.


Občas sa mu zadarí urobiť chybu, ale on nie je žiaden troll, len nedáva pozor.

Aj mne sa občas zadarí a to som bývalý učiteľ. Čo je troll?


Veď taká rozprávková háveď predsa. Nečítali ste Haryho Potera?

Nie, ja som skôr na Pána prsteňov.

Troll je veľký hlúpy smradľavý tvor.


Jáj, tak to je čosi ako jaskynný obor u nás v stredozemi. Hm, ale to nebude Váš muž. Ten je predsa nižší odo mňa.

A tiež nesmrdí.

Neviem, neskúšal som k nemu privoňať...a ani to nemám v pláne :) A ešte mi napadá, že nemôže byť troll, lebo lúšti sudoku a troll by do svojich hnátov predsa nedokázal vziať malú ceruzku.

kk6.JPG

(Fotoarchív K.K.)


A vy?

Ja tiež nie som troll, ale raz som napísala mylujem! A inak, gramatiku som sa dobre naučila až na gymku.

To sa Vám ešte chcelo?

Nechcelo, ale začala som sa  hanbiť. Vždy som dostávala za slohy 1/5 - 1 za obsah, štylizáciu a tak a 5 za pravopis. Tak čo som mala robiť?

A čo Vaše študentské časy?

Čo presne myslíte?


Čokoľvek.

Jasle, škôlka, základka - všetko na jednej ulici. Bolo to super, taká staršia vilová štvrť, nad centrom. Škôlka - Ukrajinská, pamätám si, že "Do pobačeňja" a na strednej ma bavil dejepis a literatúra. Nakoniec som na výške vyštudovala filozofiu a estetiku.

Čo ste sa tam naučili?

Určite si myslím, že sa mi v rámci štúdia estetiky dosť výrazne formoval vkus, čo nepochybne ovplyvňuje moju prácu...a filozofia mi priniesla zásadné témy, akurát mám pocit, že ich nedokážem spracovať tak, aby v tom, čo robím, nevyzneli ako klišé...čo ma trochu mrzí. Mám pocit, že by som chcela spievať o mnohých veciach, ale nie som správny remeselník, neviem to urobiť tak, aby som sama sebe nevyznievala trápne...možno ešte iba neprišiel čas, možno nájdem nové vyjadrovacie prostriedky a potom to pustím do sveta.

Teším sa.


V Prešove ste nám pomohli spestriť akciu pre vysokoškolákov, ktorú sme robili v rámci KomPraxu. To sa bežne necháte nahovoriť takéto uletenosti?



Toto sa mi nestáva nikdy. Muselo to byť z donútenia, alebo tak niečo.

Možno čaro osobnosti toho, kto Vás prehováral :)

To ťažko :)

A dobrý pocit je fuč :)

Ale musím priznať, že aj keď to nie je môj štýl a vôbec sa mi do toho nechcelo, páčilo sa mi to a po skončení som mala z akcie veľkú radosť.

Trošku ste ku KomPraxu pričuchli a podporujete ho. Prečo?

Lebo je dobré, keď sú ľudia aktívni. Podporujem akékoľvek podporovanie k aktivite! A nevadí mi, že ten názov znie ako liek na depresiu.


Ako čo?

Xanax! Liek na depresiu.

Videli ste novú Saxanu? Aj tam sa to spomína.


Čo sa tam spomína?

Jedno z kúziel obsahuje slovo KomPrax :)

No pekne, tak o dôvod viac, zostať podporovateľom projektu.


Vidím, že ste obaja unavení, tak to pomaly ukončíme, nech vás úplne neodrovnám.


Ó, aký vnímavý a empatický. Ani Vy nebudete troll.

To ste ma upokojili. Vďaka.

A ďakujem aj za rozhovor.

 

Ps: Rozhovor bol autorizovaný a Katka s Michalom v prepise nič nezmenili.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?