Mojím favoritom je Adam

Autor: Dávid Králik | 17.4.2012 o 13:44 | (upravené 1.7.2013 o 12:11) Karma článku: 11,79 | Prečítané:  2527x

Dopozeral som prvý diel novej reality show a mlčky hľadel na obrazovku. Bolo to super, ale niečo mi tam vadilo...poznáte ten pocit, keď je navonok všetko v poriadku a predsa cítite, že niečo pôsobí rušivo? Tak presne tento pocit som mal pri sledovaní prvého dielu „deviatej A“.  Kvalitné spracovanie, zaujímaví učitelia, úprimné (nie vždy pozitívne) odpovede žiakov. Ako som vravel, všetko super a predsa... čo, do čerta, mi tu prekáža? Moja žena medzičasom zaspala a tak si púšťam záznam znovu. Musím na to prísť.

Hľadím na obrazovku, kde sa zase začína prvý diel a v mysli sa mi vynárajú spomienky z čias môjho pôsobenia v škole...vidím, ako som raz oznámil Kristiánovi, ktorý bol veľmi slabým žiakom, že dostal jednotku z diktátu a trieda burácala a on plakal a mne k tomu tiež veľa nechýbalo...prestrih a je tu  Martin, ktorý si robí prsia z Coly a Majka mi to oznamuje s vážnou tvárou a ja div nevyprsknem...a potom je tu tma a ja tajne beriem šaty mojej ženy, nakoľko dnes budem Máriou Teréziou, s ktorou budú moji prďoláci robiť interview...teraz sa mračím, lebo stojím pred školou s NOTA BENE v rukách, moji vlastní žiaci ma obchádzajú veľkým oblúkom a mne je z toho neuveriteľne smutno...predo mnou stojí šinter Matúš, červený ako paradajka, ktorého som práve pristihol pri fenomenálne skvelom výkone na hodine písania a trieda kričí „Waw“ a „Ty vole!“ a ja sa smejem a som šťastný...a potom je tu vážna Jasmínka, ktorá žiada o druhú šancu, lebo keď prvýkrát šikanoval starší spolužiak jej kamaráta, nezasiahla a ja som hrdý, že je tak statočná a chce to skúsiť znovu...a aby sme nezabudli, môj slávny nominatív plurálu, na ktorý ma upozornil žiak a ja som ho vyzval, aby okamžite priniesol žiacku a v triede bolo hrobové ticho, v ktorom som prezradil svojim (m)učencom tajomstvo...

...konečne mi to dochádza...teraz viem presne, čo mi nesedelo v príbehu" deviatej A"...


...ten príbeh na mňa pôsobí sterilne. Ako divadelná hra, kde herci hrajú rozličné životné situácie, ale ja viem, že to nie je naozaj. Je to len komédia, bez skutočných zranení a uzdravení, bez naozajstného hnevu a zlyhaní žiaka i učiteľa, bez radosti z víťazstva a smútku z prehry, úprimného smiechu a šikany a posmechu, žiadne skutočné emócie, hnev a ani radosť, všetko je to iba akože... Áno, povrch pripomína život v bežnej triede, ale chýba hĺbka...

...toto nie je obraz slovenského školstva...skutočný život v triede s "pachom človečiny" totiž nedokáže priniesť žiadna reality show...



Ps: Mojím favoritom je Adam...vždy som mal rád takých žiakov...možno preto, že i ja som bol práve takým žiakom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?