totálne zamilovaný

Autor: Dávid Králik | 11.5.2012 o 13:13 | (upravené 11.5.2012 o 13:24) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1390x

"Poďte, prenesieme tento stôl," zahlásil a zdola uchopil drevenú časť školskej lavice. V nasledujúcej chvíli zvreskol a na jeho tvári sa objavil bolestivý výraz. Neschopný slova hľadel na prst, prepichnutý klincom. Nikto zo študentov sa ani nepohol.

Auuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu :)Auuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu :)

Trvalo to len pár sekúnd. Vzápätí sa všetci rozosmiali, lebo pochopili, že išlo len o neformálny úvod pána školiteľa :) Koniec - koncov, ako inak začať KomPrax-workshopy na strednej zdravotníckej škole? :)))

55.JPG

 

- - -

Večer pred tým, keď som letoval na klinec drôtik, ktorý mal vytvoriť ilúziu prepichnutého prstu, si Veve poťukala na čelo. Malo mi dôjsť už vtedy, že som totálne zamilovaný...

66.JPG

 

Teraz už len vyskúšať :)

77.JPG

 

- - -

Po odstránení "poranenia" a zlízaní kečupu, nasledovali klasické aktivity na rozohriatie. "Alberto Tomba, tleskni na tri, ukazovák verzus palec..." Potom som im chvíľu porozprával o tom, prečo je fajn, byť už v študentských rokoch aktívny. Že sú tu zručnosti, ktoré sa v škole prehnane neučia, no v živote ich budú potrebovať...komunikácia, práca v tíme, zodpovednosť, manažment, projektové myslenie, kreativita, motivácia... A práve tieto zručnosti sa dajú perfektne získať pri realizácii vlastných nápadov. Jasné, že som použil aj zopár príkladov, akými sú Lucka, Jaro a Martin.

Ešte som im chvíľu hovoril o svojich skúsenostiach z nemocníc. O tom, ako som raz večer nachystal párky párty a s deckami sme hrali stolný tenis temer do polnoci a niektoré z tých detí potom zomreli, lebo rakovina je strašná mrcha a tiež o tom, ako sme si zasadrovali ruky na nohy v snahe získať nové formy na sviečky aj o Mareka som chcel spomenúť, no nedalo sa...a potom aj o mojej kariére smetiara a o mnohých iných veciach som tiež rozprával. A keď už bolo kecov až - až, pustili sme sa do aktivity s krycím názvom: Prvá pomoc (Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, venovali sme sa v rámci tejto aktivity práve vyššie spomínaným zručnostiam :)

1.jpg

 

Chalanisko mal byť vraj v scénke pôvodne smrť,

7.jpg

 

no na poslednú chvíľu ho tímoví spoluhráči prekrstili na lekára záchranára :)

10.JPG

 

Pred nočným klubom došlo k potýčke, ktorá si vyžiadala zranenia a samozrejme prvú pomoc :)

11.JPG

 

Pri odbornom poskytnutí prvej pomoci asitovala aj Barbiena :)

12.JPG

 

Šerif, ktorý polapil násilníka, dal interview moderátorke z Markízy :)

13.JPG

 

Jasné, že aj svedkovia vypovedali, aby bolo spravodajstvo objektívne (Ako sme na to v prípade spomínanej TV zvyknutí :)

6.jpg

Keď decká doprezentovali, trochu sme sa pozhovárali o tom, čo všetko sme sa naučili. Nasledovala diskusia s argumentmi namiesto urážok a osočovania...Deň mi prešiel rýchlo. Vyrazil som domov a unavený v duchu ďakoval študentom, vďaka ktorým som si zase raz uvedomil, že som zrejme beznádejne zamilovaný do (m)učenia druhých a je mi jedno, či sú to škôlkári, krpci zo základnej školy, stredoškoláci, vysokoškoláci, alebo nebodaj učitelia.

 

Na záver teda, ako obyčajne, veľká vďaka...

 

... študentom, ktorí mi zase raz pripomenuli, ako veľmi rád (m)učím...

... učiteľom i vedeniu Strednej zdravotnej školy v Poprade... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...

... Dáši... za všetko :)

 

Adios a dovidenia 17.5.2012 v Ružomberku, priatelia :)



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?