Keď decko neposlúcha vlastného rodiča

Autor: Dávid Králik | 4.6.2012 o 13:03 | (upravené 4.6.2012 o 15:27) Karma článku: 13,57 | Prečítané:  2736x

"Nechaj to už tak," zakričal som na Viki rezignovane. Tá sa však tvárila, akoby ma nepočula a v nasledujúcom momente sa k môjmu nemalému údivu rozbehla plnou parou vpred.

Čakáme na vyhlásenie víťazov a fotíme kačičky :)Čakáme na vyhlásenie víťazov a fotíme kačičky :)

Sobotňajší turnaj v Poznani nebol nijak veľký. Stretlo sa tu tak do dvesto šermiarok, rozdelených podľa veku do štyroch kategórií (ročníky narodenia 96-97, 98-99, 00-01,02 a mladší). Staršie kategórie začínali o desiatej, mladšie krátko pred dvanástou. V telocvični to vrelo ako pri nejakom vrcholnom podujatí (teda ak si dokážete odmyslieť veľkých šermiarov a nahradiť ich šermiarmi malými :). Decká pobehovali pomedzi planše, hľadajúc, kde budú šermovať ďalší zápas. Tréneri sledovali plazmové obrazovky, aby vopred odhadli, kto bude ďalším súperom ich zverencov. A k tomu klasika...zvuky rinčiacich zbraní, plač, krik, dupot, občasné hlásenie mikrofónom, to vtedy, keď niekto neprišiel na planš...veď vravím, celkom ako skutočné preteky dospelákov :)

 

1.JPG

(Ráno pred turnajom)

 

Vikuška odšermovala svoj štandard a po dvoch kolách bola nasadená ako päťka. Najskôr mala vďaka dobrému nasadeniu voľný los, následne hladko vyhrala v eliminácii aj vo štvrťfinále. Semifinálový zápas nám príliš nevyšiel, a tak 4 sekundy pred koncom prehrávala 10:2. Dať osem zásahov za štyri sekundy je vylúčené, preto som jej kázal ukončiť boj. Než som sa však spamätal, videl som Viki, ako sa rozbehla do útoku a dve sekundy pred koncom ešte skórovala. "Gotowy? Napřud, (neviem, ako sa to píše:)" zavelil opäť rozhodca a Viki sa znovu rozbehla. Tentokrát zásah dostala. Nie, nestal sa zázrak a Viki nedorovnala, ale pocítil som zvláštny pocit hrdosti, že to nevzdala a bojovala až celkom do konca.

 

Obyčajne, keď decko neposlúcha vlastného rodiča, býva to pre rodiča nepríjemný pocit. Dnes to bol jeden z najkrajších rodičovských pocitov, aké som kedy zažil...

 

2.JPG

(Večer po turnaji, Viki je šiesta sprava a vo svojej kategórii sa umiestila na treťom mieste :)

 

 

...venované s úctou Viki Králičke s vierou, že to nevzdá ani v budúcnosti (a nie iba v šerme)...

 

Ps: Rozhodnutia našich detí sú často omnoho spontánnejšie a menej prešpekulované, ako tie naše... a to je na nich to krásne...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?