ale tá mrcha vždy prejde...

Autor: Dávid Králik | 21.7.2012 o 0:33 | (upravené 28.1.2014 o 9:30) Karma článku: 17,96 | Prečítané:  3888x

"Nemáme veľa času," oznámil som nervózne. "Ale aké je to heslo?" spýtal sa ma krpec a zažmurkal. "Do čerta, ja to fakt neviem," temer som kričal. Krpec znervóznel. Po chvíli mlčania na mňa vybehol: "Dávid, učenie sme prešli, teraz mi musíš pomôcť!" ...(Panovačný tón mi pripomenul jednu z prvých hodín, kedy som ho doučoval. Dodnes si pamätám, ako vtedy odmietol čítať nový text z čítanky. Bol som v jeho izbe a zazvonil mi mobil. V telefóne sa ozval jeho otec a vravel, že nemusím byť taký prísny a malý to prečítať nemusí, ak na tom netrvám. Trval som na tom a krpec to napokon prečítal. Viem, že ak by mi otec v tej chvíli prikázal, aby som jeho synovi poľavil a nenútil ho prečítať, viac by som tam neprišiel. ...odvtedy sa čosi zlomilo. Krpec ma rešpektoval. Dobre, aj ja jeho a zrejme sa z nás stali priatelia :)... "Ale ja ho fakt neviem," bránil som sa. "Na bráne je napísané, povedz priateľ a vstúp!" Pozrel som nahodiny. "Už len tri minúty..dve..jedna.." "Ako sa povie priateľ po elfsky?" zvreskol krpec. "Mellon," zašepkal som a brána sa otvorila.

Od toho momentu s čítaním to išlo. Krpec poznal pravidlá a keď som povedal, že musíme napísať dva diktáty, napísali sme dva. Vždy sme po učení zavítali do krajiny fantázie a utekali pred "skřetmi"(nenachádzam iný vhodný výraz, lebo slovenský výraz "ohyzda" je skutočne viac než hnusný :) a hľadali tajné heslá a plazili sa krovinami a objavovali tajné cesty. Občas sme improvizovali, občas napodobňovali dej Pána prsteňov...jasné, trochu sme plánovali venovať sa akvaristike...a potom mi raz jeho mamina zavolala, či by som nemohol namiesto k nim domov, prísť na mínus dvojku na Kramáre a ja som na to povedal, že "Do riti,". Nie preto, že by som bol z pohodlnosti nechcel zmeniť miesto našich dobrodružstiev, alebo, že by som sa na ňu hneval, ale spomenul som si, že tam sídli jedna mrcha.

Viem to už dávno. Ešte z čias, keď mi z detskej ortopédie chodili na mínus dvojku moji malí kamoši a tá mrcha ich moc nechcela púšťať nazad za mnou. Bolo to asi tak: zbavenie sa nádoru, totálka (rozumej totálna endoprotéza), chemoška, amputácia, chemoška a ... raz som prišiel na oddelenia a pýtal sa na Barborku...inokedy na Maťa...a potom na Mareka...to je jedno, väčšina z nich už tu nie je..

Šiel som ako rozhodca na preteky do Gdanska (tisíc kilometrov na sever, až pri mori) a kdesi pri Poznani mi pípla SMS-ka od krpcovej maminy: "Zomrel"...do Gdanska som dorazil po pol noci a rovno z hotela šiel do mora. "Krpec zomrel," opakoval som si. Akože nápad za milión, more studené, vonku zima a ja som si vyzul topánky a vošiel po členky do vody. Znovu som si zopakoval: "Krpec zomrel.." Vytiahol som mobil a jediné, čo mi napadlo bolo, že napíšem mamine čosi z Pána prsteňov, keď už ho krpec mal tak rád: "V živote prichádzajú veci, ktoré nechceme, ale o tom my nerozhodujeme. My rozhodujeme len o tom, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný."

Asi sa budete smiať. Popravde, je mi to jedno...vždy, keď idem trochu poblbnúť na detskú onko za svojimi malými priateľmi, predstavujem si mostík v Morii... Sprava prichádza Rakovina, zľava nepohnute stojí Gandalf. Udrie palicou a zvolá: "NEPREJDEŠ!" Mostík sa rozpadne, Gandalf spolu s Rakovinou spadnú do ničoty a deti sú zachránené...

ale tá mrcha vždy prejde...

do riti

Ps: Na tú akvaristiku nikdy nedošlo, hm..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?