ale tá mrcha vždy prejde...

Autor: Dávid Králik | 21.7.2012 o 0:33 | (upravené 28.1.2014 o 9:30) Karma článku: 17,96 | Prečítané:  3875x

"Nemáme veľa času," oznámil som nervózne. "Ale aké je to heslo?" spýtal sa ma krpec a zažmurkal. "Do čerta, ja to fakt neviem," temer som kričal. Krpec znervóznel. Po chvíli mlčania na mňa vybehol: "Dávid, učenie sme prešli, teraz mi musíš pomôcť!" ...(Panovačný tón mi pripomenul jednu z prvých hodín, kedy som ho doučoval. Dodnes si pamätám, ako vtedy odmietol čítať nový text z čítanky. Bol som v jeho izbe a zazvonil mi mobil. V telefóne sa ozval jeho otec a vravel, že nemusím byť taký prísny a malý to prečítať nemusí, ak na tom netrvám. Trval som na tom a krpec to napokon prečítal. Viem, že ak by mi otec v tej chvíli prikázal, aby som jeho synovi poľavil a nenútil ho prečítať, viac by som tam neprišiel. ...odvtedy sa čosi zlomilo. Krpec ma rešpektoval. Dobre, aj ja jeho a zrejme sa z nás stali priatelia :)... "Ale ja ho fakt neviem," bránil som sa. "Na bráne je napísané, povedz priateľ a vstúp!" Pozrel som nahodiny. "Už len tri minúty..dve..jedna.." "Ako sa povie priateľ po elfsky?" zvreskol krpec. "Mellon," zašepkal som a brána sa otvorila.

Od toho momentu s čítaním to išlo. Krpec poznal pravidlá a keď som povedal, že musíme napísať dva diktáty, napísali sme dva. Vždy sme po učení zavítali do krajiny fantázie a utekali pred "skřetmi"(nenachádzam iný vhodný výraz, lebo slovenský výraz "ohyzda" je skutočne viac než hnusný :) a hľadali tajné heslá a plazili sa krovinami a objavovali tajné cesty. Občas sme improvizovali, občas napodobňovali dej Pána prsteňov...jasné, trochu sme plánovali venovať sa akvaristike...a potom mi raz jeho mamina zavolala, či by som nemohol namiesto k nim domov, prísť na mínus dvojku na Kramáre a ja som na to povedal, že "Do riti,". Nie preto, že by som bol z pohodlnosti nechcel zmeniť miesto našich dobrodružstiev, alebo, že by som sa na ňu hneval, ale spomenul som si, že tam sídli jedna mrcha.

Viem to už dávno. Ešte z čias, keď mi z detskej ortopédie chodili na mínus dvojku moji malí kamoši a tá mrcha ich moc nechcela púšťať nazad za mnou. Bolo to asi tak: zbavenie sa nádoru, totálka (rozumej totálna endoprotéza), chemoška, amputácia, chemoška a ... raz som prišiel na oddelenia a pýtal sa na Barborku...inokedy na Maťa...a potom na Mareka...to je jedno, väčšina z nich už tu nie je..

Šiel som ako rozhodca na preteky do Gdanska (tisíc kilometrov na sever, až pri mori) a kdesi pri Poznani mi pípla SMS-ka od krpcovej maminy: "Zomrel"...do Gdanska som dorazil po pol noci a rovno z hotela šiel do mora. "Krpec zomrel," opakoval som si. Akože nápad za milión, more studené, vonku zima a ja som si vyzul topánky a vošiel po členky do vody. Znovu som si zopakoval: "Krpec zomrel.." Vytiahol som mobil a jediné, čo mi napadlo bolo, že napíšem mamine čosi z Pána prsteňov, keď už ho krpec mal tak rád: "V živote prichádzajú veci, ktoré nechceme, ale o tom my nerozhodujeme. My rozhodujeme len o tom, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný."

Asi sa budete smiať. Popravde, je mi to jedno...vždy, keď idem trochu poblbnúť na detskú onko za svojimi malými priateľmi, predstavujem si mostík v Morii... Sprava prichádza Rakovina, zľava nepohnute stojí Gandalf. Udrie palicou a zvolá: "NEPREJDEŠ!" Mostík sa rozpadne, Gandalf spolu s Rakovinou spadnú do ničoty a deti sú zachránené...

ale tá mrcha vždy prejde...

do riti

Ps: Na tú akvaristiku nikdy nedošlo, hm..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?