Neuveriteľný pocit ničoty a zhnusenia zo seba samého

Autor: Dávid Králik | 26.7.2012 o 8:18 | Karma článku: 11,40 | Prečítané:  2053x

Neisto prešľapujem pred regálom so sladkosťami. Túžba ukradnúť veľkú pistáciovú čokoládu vo mne narastá a ja cítim, že už jej dlho nedokážem vzdorovať. Opatrne sa rozhliadnem, či tu nie je kamera, alebo nebodaj nejaký sbs-kár, či predavačka. „Vzduch čistý,“ zašepkám si sám pre seba a natiahnem ruku.

Už-už sa jej dotýkam, keď v tom...premkne ma neuveriteľný pocit ničoty a zhnusenia zo seba samého. „Dávid, si normálny?“ kričím na seba. „Ty si včera nečítal, čo vravel pán minister? Vieš, prečo majú naši učitelia také malé platy? Prečo u nás nie je Fínsky model reálny? Haaaa?“ opáčil som a márne čakal na svoju odpoveď.

Ešte chvíľu som mlčky postál pred regálom zvažujúc, či predsa len...náhle som sa zvrtol a s nádejou na lepší zajtrajšok pre naše školstvo vybehol von...


Najhoršie na tom všetkom je, že človek normálne nevie, či sa smiať, alebo plakať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?