Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
Už-už sa jej dotýkam, keď v tom...premkne ma neuveriteľný pocit ničoty a zhnusenia zo seba samého. „Dávid, si normálny?“ kričím na seba. „Ty si včera nečítal, čo vravel pán minister? Vieš, prečo majú naši učitelia také malé platy? Prečo u nás nie je Fínsky model reálny? Haaaa?“ opáčil som a márne čakal na svoju odpoveď.
Ešte chvíľu som mlčky postál pred regálom zvažujúc, či predsa len...náhle som sa zvrtol a s nádejou na lepší zajtrajšok pre naše školstvo vybehol von...
Najhoršie na tom všetkom je, že človek normálne nevie, či sa smiať, alebo plakať...
