Kto ďalší je na ťahu?

Autor: Dávid Králik | 30.7.2012 o 9:09 | (upravené 30.7.2012 o 11:25) Karma článku: 15,70 | Prečítané:  2400x

Poďme si zahrať hru, ktorá sa volá „Zachráňme slovenské školstvo.“ Pravidlá sú jednoduché. Každý hráč si predstaví, že je na mieste ministra a pokúsi sa navrhnúť svoj koncept. Podmienkou je, že neexistuje žiaden žolík, ani iná zázračná karta. Karty sú rozdané už dlho a iba s tými treba hrať. Tuším som na ťahu..

Ešte než začnem hrať, rád by som cteného čitateľa upozornil, že ide o úvahy prostého človeka, ktorému v tretej triede pani učiteľka predpovedala, že z neho bude murár. Preto ich berte s rezervou a v diskusii pokojne vyvracajte a napádajte a najlepšie, zapojte sa do hry pokračujte vlastným ťahom so svojimi postrehmi, nápadmi a skúsenosťami. Zrejme sa budem vo svojich úvahách často pýtať, ale snáď to nebude vadiť. Koniec-koncov, dobre položené otázky sú cestou k skutočnému poznaniu.

Začnem rovno jednou, ktorá mi pripadá veľmi podstatná:

Čo determinuje kvalitu vyučovania v bežnej triede (od čoho všetkého závisí)?
(Pokúsim sa odpovedať podľa vlastných skúseností)

1)učiteľ
2)žiaci
3)učivo
4)materiálno-technické vybavenie

Pozn. Poradie odpovedí nie je náhodné. Snažil som sa jednotlivé faktory ovplyvňujúce kvalitu vzdelávacieho procesu usporiadať podľa dôležitosti (od najdôležitejšieho po ten najmenej závažný)

 


I.)UČITEĽ

Alfou a omegou je podľa mňa učiteľ. V staršom blogu venovanom tejto problematike, som napísal: „Dajte mi triedu s klasickou tabuľou, papier a pero. Do triedy tridsať bežných detí. A jeden deň. A popoludní tie deti budú ovládať vybrané slová po „b“ a tiež učivo o živých a neživých prírodninách a budú vyšportované a vyspievané dosýta a spokojné a veselé a...alebo viete čo? Nedávajte mi nič. Ani triedu s tabuľou, ani papier s perom. Aj bez toho to dokážem. Normálne s nimi vybehnem niekde na lúku a popoludní...ale veď viete :)“ Za týmto výrokom stojím. Dobrý učiteľ, dokáže zázraky.

Máme v školstve dostatok kvalitných a schopných pedagógov?

Podľa mňa nie. Myslím, že ich je málo a akoby to nestačilo, ich počet neustále klesá. Zo škôl prichádzajú slabo pripravení absolventi a ak aj náhodou niektorí v praxi vyzrejú, často odchádzajú do iného zamestnania. Hlavným dôvodom je nedostatočné finančné ohodnotenie. Vidím dva problémy: Výchova kvalitných učiteľov a ich udržanie v školstve.

Ako vychovať nových učiteľov, ktorí budú kvalitní a dobre pripravení?

Pedagogické fakulty majú, podľa mojej mienky, veľké rezervy. Z toho, ako si pamätám svoje študentské časy, je tam časť prednášajúcich, ktorí už netušia, o čom to v škole skutočne je. Prednášajú roky to isté. Poznal som aj takých, ktorí si priniesli na hodinu svoju vlastnú brožúrku a odrecitovali temer doslova, čo pred rokmi vyprodukovali. To len na ukážku, že aj takíto ľudia učia budúcich učiteľov. Toto je však menší problém. Tým väčším je samotná praktická príprava. Súčasná prax, kam chodia študenti, je často nepostačujúca, čo do kvality i kvantity.

Ako zlepšiť prednášky a cviká priamo na pôde VŠ, čiže ako skvalitniť prácu niektorých slabších prednášajúcich?

Musím sa priznať, že tu nemám ani šajn. Vymeniť ich za kvalitnejších asi potrvá dlho a nie je isté, kedy sa objavia nové kapacity, tak snáď by som navrhol, pozvať občas hosťujúcich profesorov. Nie, nemám na mysli nejakých uznávaných profesorov z iných univerzít, skôr som myslel na celkom obyčajných učiteľov z "Hornej Dolnej Kalašnice", ktorí poznajú úskalia práce s deťmi. Tí by iste vedeli priradiť k abstraktným pedagogickým pojmom a zásadám  príbehy, ako to vyzerá v praxi, pomohli by študentom spoznať rizikový manažment pedagogiky (to je taký môj súkromný názov pre nepredvídateľné a nepríjemné situácie, ktoré môžu v triede nastať, no o ktorých vedia len učitelia z praxe a teoretici o nich nemajú ani šajn) a tiež dať nejaké tipy a rady, ako zvládať to či ono učivo.

Ako skvalitniť prax budúcich učiteľov?

Pri vysokých školách pedagogických by som zriadil "cvičné základné a stredné školy". Nemuselo by ísť zákonite o novovytvorené školy (to by bol asi zbytočne drahý a plytvajúci variant :). Možno by stačilo nejakú školu len prifariť a upraviť.

Program týchto škôl by bol urobený s rozumom a nie len na báze bezduchého bifľovania...Súvislosti, múdrosť, ľudskosť, omylnosť, bádanie, hľadanie, skúmanie, záujem, dobrodružstvo,  formálnosť, neformálnosť, zážitky, radosť...

Na týchto školách by boli kvalitní učitelia a boli by kvalitne zaplatení (samozrejme by boli vybratí vo veľmi prísnom výberovom konaní). Študenti vysokých škôl by na tieto "cvičné školy" chodili na prax od prvého ročníka. Jednak na náčuvy - kde by videli v akcii skvelých učiteľov a jednak na svoje vlastné učenie, kde by pod dohľadom kvalitných učiteľov učili oni sami. Spomínaní kvalitní učitelia by popri učení na tej cvičnej škole chodili vypomáhať aj na tú vysokú školu, odkiaľ k nim chodia študenti. Veď viete, to by boli tí hosťujúci profesori :) Verím, že po absolvovaní 5 ročného štúdia na takejto vysokej škole a s takouto teóriou a praxou, budú absolventi omnoho lepšie pripravení, než je tomu dnes.

A čo potenciál študentov? Hovorí sa, že momentálne idú na pedagogické fakulty tí najslabší študenti. Ich motiváciou je, aby mali nejakú vysokú školu. Majú títo študenti potenciál stať sa skvelými učiteľmi?

Časť z nich zrejme áno. Osobne by som ale sprísnil prijímacie pohovory ako aj prechádzanie jednotlivými ročníkmi. Tým by sa síce znížil počet prijatých, ako aj tých, ktorí napokon školu skončia, no súčasne by sa zvýšila kvalita a o tú nám predsa ide. Nakoniec, aké percento dnešných študentov pedagogických fakúlt ide reálne učiť? 20-30%? Ak by sa znížil počet úspešných absolventov o tretinu, stále ešte ostane dosť adeptov do praxe. Keď som hovoril o sprísnení hodnotenia študentov počas štúdia ako i v jeho závere, myslel som tým komplexnejšie hodnotenie. Študent by bol hodnotený nie len z pedagogických poznatkov, ale najmä z pedagogickej praxe (praktická skúška, ako dokáže učiť) a z praktických zručností. Každú z týchto oblastí by musel zvládnuť aspoň na 70%. Štátnice by potom vyzerali tak, že by mali tri časti. Teoretickú, praktickú a životnú.

V teoretickej by musel ovládať základné poznatky (teóriu predmetov a teóriu pedagogického umenia :), schopnosť hľadať a pracovať s informáciami.

V praktickej by študent musel odučiť pred komisiou predmety, na ktoré má získať aprobáciu. Tu by sa hodnotilo, ako učí, ale aj ako zvláda triedu.

V životnej skúške by dostal niekoľko problémov a čas na ich vyriešenie. (Napr. Odkomunikovať s rodičmi žiaka nejaký vážny priestupok, naplánovať školský výlet-konkrétne kroky vrátane rizík, napísať jednoduchý projekt pre svoju triedu  a obhájiť si ho...)

Toto by mohlo pomôcť vychovať generáciu kvalitných učiteľov, ktorí pozdvihnú kvalitu slovenského školstva a vzdelávania.

Koľkí z nich ostanú učiť za 500 eur mesačne? (Táto otázka sa týka aj aktuálne učiacich kvalitných učiteľov)

Málo ich ostane. Koniec-koncov, koľko politikov, právnikov, či hercov by ostalo robiť to, čo robia, ak by mali na výplatnej páske 500 eur? Vychádza mi z toho, že na udržanie kvalitných učiteľov treba zvýšiť ich platy.

Tak poďme na to. Taká tisícka mesačne by bola fajn, či?

Skúsme cvične na úvod zdvihnúť plat všetkým paušálne o cca 500 eur. Na Slovensku je asi 70 000 učiteľov, takže ak dáme mesačne každému len o päťstovku viac, zvýšia sa náklady štátu mesačne o 35 000 000 eur. Ročne teda 420 000 000. Toto asi bude nereálne.

Takže máme tu dve základne pravdy:


1)Ak chceme mať v školstve kvalitných učiteľov, musíme im zvýšiť platy.
2)Zvýšiť paušálne všetkým učiteľom plat o 500 eur je nereálne.

Čo mi z toho vychádza?

Chceme kvalitné školstvo, takže udržať kvalitných učiteľov MUSÍME! Preto ich plat MUSÍ ísť hore. Je vylúčené zdvihnúť takto radikálne  plat všetkým (viď môj, dúfam správny výpočet :), no súčasne je nutné ho takto zdvihnúť tým, ktorí za to stoja..Treba nájsť kompromis, ktorým by mohla byť kombinácia paušálneho a individuálneho zvyšovania platov. Koniec koncov, plat nie je nikdy motivačný (Skutočne motivačnou môže byť pohyblivá zložka, ktorá bude nútiť učiteľa, aby bol kvalitnejším).

Dohodnime sa cvične na paušálnom zdvihnutí o stovku. O zdrojoch sa budeme baviť ku koncu tejto časti. Poďme sa teraz pozrieť na individuálne zvyšovanie platov. Áno, kvalitný učiteľ si zaslúži skutočne omnoho viac, ako zdvihnúť plat z 500 na 600 eur.

Lenže, ako toho kvalitného učiteľa odlíšiť? Kto si trúfne posudzovať, či je tento človek kvalitným učiteľom, alebo nie?

Napadá mi 360° hodnotenie, čosi ako v bankách. Voľakedy dávno som písal o nejakých alternatívach, ale bol to len amatérsky výkrik, takže veľa vecí by bolo treba domyslieť do dôsledkov a tiež cvične otestovať a vychytať chyby.

Dobre, povedzme, že nájdeme vhodný „ako tak objektívny kľúč“ individuálneho hodnotenia a odmeňovania. Takže, chceme paušálne zvýšiť o stovku a potom výrazne zvýšiť kvalitným učiteľom.

Kde vziať peniaze?

Peniazom moc nerozumiem a tak mi napadlo len zopár možností (som presvedčený, že existuje omnoho viac ciest a lepších nápadov):

1)Zalobovať vo vláde pri schvaľovaní rozpočtu, aby do školstva prišiel väčší balík peňazí. Peniaze, ktoré by boli „navyše“, by však boli účelovo viazané len a len na platy učiteľov, čím by sa vylúčilo, že sa použijú na nákupy pochybných softov a tlač učebníc, ktoré i tak ďalší minister označí ako nevhodné a dá vytlačiť nové, lebo však aj on musí na niečom ryžovať :).

2)Stopnúť všetky pochybné transakcie ohľadne softvérov, učebníc, informatizácie... aspoň do chvíle, kým tieto transakcie neprestanú byť zlodejinami.

3)Vniesť trochu komercie aj do školstva. Združenia rodičov by mohli fungovať ako sro-čky a učitelia by boli podielnikmi. (Pozn.autora: Na poslednom rodičku sme hlasovali, či z fondu ZRPŠ nakúpime nový nábytok do triedy. Aký je rozdiel, ak by ZRPŠ odmeňovalo najlepších učiteľov? Ja osobne by som ako rodič uprednostnil pre svoje dieťa kvalitného učiteľa pred kvalitnými lavicami.)

4)Vymyslieť podobný transparentný systém, ako je Dobrý anjel pána Andreja Kisku. Len pointou by bolo prispievanie na vzdelanie :)

5)Zrušiť zbytočné štátne inštitúcie, v prípade tých, ktoré zrušiť nejde, výrazne zefektívniť ich činnosť a znížiť počet úradníkov v nich.

6)Zrušiť neefektívne školy. Ak má nejaká dedinská škola v každom ročníku 8-10 žiakov v jednej triede a vo vedľajšej dedine je ďalšia taká škola s rovnakými počtami, potom by bolo omnoho vhodnejšie ponechať len jednu z nich so 16-20 žiakmi na triedu a zabezpečiť školský autobus.

 

II.)ŽIACI

Tu mi napadajú dva problémy:

a)Žiaci na školách, ktorí tam nepatria.

b)Rómski žiaci.


A)Ako zabezpečiť, že na školách budú žiaci, ktorí tam patria?

Keď som bol nedávno na jednej strednej odbornej škole, pocítil som, aké to je pracovať s triedou, kde sú žiaci, ktorí tam absolútne nepatria. Respektíve časť týchto žiakov. Vykazovali známky zníženého IQ a nulovej motivácie. Následne som sa dozvedel, že títo žiaci majú problémy nie len s učením, ale i so správaním.

Prečo sú tam? Prečo ich riaditeľ nevyhodí?

Lebo ak by to spravil, škola by nemala dosť finančných prostriedkov na prežitie. Predpokladám, že podobný problém je i na gymnáziách. Bol som v jednom mestečku, kde mali dve gymnáziá. Každé z nich chcelo (mohlo) prijať 60 uchádzačov. Na obe sa hlásilo 120 uchádzačov (tých istých). Výsledok? Všetci, ktorí sa uchádzali o prijatie na gymnázium, boli prijatí. 60 na jednu školu a 60 na druhú. Nechce sa mi veriť, že sú všetci, ktorí sa hlásia na gymnáziá vhodnými adeptmi. Napadá mi, že by možno v tom mestečku stačilo len jedno gymnázium. Časť uchádzačov by sa na gymnázium potom nedostala a išli by na stredné odborné školy a tam by sa zas nedostala časť uchádzačov, ktorí majú IQ 70, nulový záujem, nulovú motiváciu a nemajú tam, podľa mňa, čo hľadať.

Pán minister sa pokúsil zvonku o akúsi reguláciu. Jednoducho obmedzil podmienky prijatia priemerom. Nie som si istý, či to bude fungovať. Ak totiž rodičia, učitelia a riaditelia budú chcieť, veľmi ľahko sa dá toto rozhodnutie obísť. Jednoducho nám v ďalšom roku nejeden uchádzač zázračne „zmúdrie“.
(Dôvody rodičov, sú jasné, ale...)

Ale prečo by učitelia a riaditelia  mali podporovať takéto obchádzanie ministrovho zákona? 

Keby bol nadbytok peňazí, bolo by to jednoduché. Riaditelia by dostávali peniaze na chod školy bez ohľadu na počty študentov a nebojím sa o to, že by učitelia i riaditelia  urobili so žiakmi poriadok. Lenže peňazí nadbytok nie je a tak dostávajú peniaze na žiakov a teda vylúčenie 10 problematických faganov môže položiť celú školu. Ak školu položiť nechcú, radšej strpia niekoľkých grázlov a hlupákov.

Ako z toho von? Ako dostať na školy žiakov, ktorí tam patria?

1)Dá sa pomôcť riaditeľom zvýšením dotácie na žiaka, čiže by na udržanie chodu školy stačil menší počet žiakov. Potom už by to bolo na rozhodnutí riaditeľa, či bude „nenažraný“ a bude chcieť viac peňazí, ako je nevyhnutne potrebné, alebo bude na minime, no v škole bude mať žiakov, ktorí tam patria.

2)Dá sa zmeniť prideľovania financií. Mohli by byť prideľované na triedy a nie na žiakov. Tu by bol riaditeľ úplne slobodný a mal by moc celú záležitosť rýchlo vyriešiť. Problém je, že by možno boli školy s desiatimi žiakmi v triede, čo by bolo riadne neefektívne vynaloženie finančných prostriedkov a to si v súčasnej dobe nemôžu dovoliť ani omnoho finančne lepšie zabezpečené krajiny.

3)Zrušiť školy, ktoré sa nedokážu naplniť žiakmi, ktorí tam patria. Viď príklad dvoch gymnázií. Z tých 120 žiakov patrí na gymnázium možno 80. Pre tých 80 bude stačiť jedno gymnázium. Osobne si myslím ,že rovnako, ako sú zbytočné dve dedinské školy s desiatimi žiakmi na triedu, sú zbytočné aj dve gymnáziá, ak je tretina študentov, ktorí tam nepatria.

B)Druhým najväčším problémom sú momentálne rómski žiaci. Ako ďalej s týmito žiakmi?

Musím sa priznať, že v tejto problematike som mimo. Občas som síce v letných táboroch pracoval s rómskymi deťmi (niektoré z nich boli aj zo sociálne slabších rodín), ktoré som okrem iného trápil anglickým jazykom, no je rozdiel tábor a škola. To, čo sami osvedčilo, bola dôslednosť a pravidlá. Na základe svojich chabých skúseností by som teda zaviedol prísnejšie pravidlá ich fungovania v škole, pričom by som trval na priamom prepojení sociálnych dávok, ktoré poberá rodič a starostlivosti, ktorá sa prejavuje na dieťati(čistota, školská pripravenosť, dochádzka...). Jasné, že nemožno očakávať zázraky, ale možno by sa dalo začať menšími krokmi a úspechmi. Čo sa týka učiteľov týchto žiakov, dal by som im okamžite mimoriadne príplatky k platu (minimálne 50%). Odkiaľ na to vziať som opisoval vyššie.

Popravde, mám aktuálne pozvanie skúsiť učiť v čisto rómskej triede, tak až to zabsolvujem, verím, že vám budem vedieť k tejto téme povedať viac.

 

III.)UČIVO

V súčasnosti mám stále pocit, že najmä na základných, ale i všeobecných stredných školách chýbajú súvislosti. Donútime decká naučiť sa prvé aj posledné. Ale ak postavíte nášho žiaka vedľa krpatého Američana, náš vám s prehľadom vychŕli info od „A“ po „Z“. Lenže spýtajte sa ho, čo bude nasledovať za „Z“ a sklopí uši. Američan bez zaváhania spustí niekoľko možností a ak si náhodou niektorú z nich vyberiete, nejasajte predčasne, lebo on s vami začne polemizovať, či ste si istý tým výberom a či práve táto alternatíva nie je tou najmenej pravdepodobnou. Chápete o čom hovorím? Hovorím o vzdelávaní, s rozumom a nie len na báze bezduchého bifľovania. Súvislosti, múdrosť, ľudskosť, omylnosť, bádanie, hľadanie, skúmanie, záujem, dobrodružstvo,  formálnosť, neformálnosť, zážitky, radosť...že vám to niečo pripomína? Jasné, presne toto som predsa hovoril v časti, kde sme sa novali príprave kvalitných nových učiteľov.

Lenže, kto dokáže takéto niečo vymyslieť a napasovať na naše učebné plány a učebné osnovy a tiež zladiť s prierezovými témami a …?

Myslím, že toto dokážu iba ľudia z praxe. Na tvorbu takejto veci netreba volať žiadnych expertov na školstvo, ktorí skutočného žiaka ešte nevideli inak len v televízii. Treba len UČITEĽOV. Samozrejme, že ich zaplatíme a zaplatíme ich kráľovsky, lebo zachraňujeme naše školstvo!

 

IV.)MATERIÁLNO – TECHNICKÉ VYBAVENIE

Pre mňa osobne ide o najnepodstatnejšiu časť. Jasné, že to môže učiteľovi uľahčiť a zefektívniť prácu, no v konečnom dôsledku sa na kvalite školstva nemusí nejako veľmi prejaviť. Preto navrhujem stopnúť akékoľvek financovanie týchto vecí zo štátneho rozpočtu. Namiesto toho ušetrené prostriedky vrhnúť do mzdových prostriedkov učiteľov.

Myslím, že sú školy, ktoré sú už teraz vybavené celkom fajn a vybavenie týchto škôl ďaleko presahuje kvalitu učiteľov a výučby. Každopádne, stále je tu príležitosť získavať finančné dotácie na modernizáciu škôl z eurofondov.

Väčšina škôl ale nedokáže zmáknuť také projekty. Čiže zostávame pri tom, že koniec modernizácie pomôcok a tried?

Toto by mohla byť ďalšia úloha ministerstva. Časť úradníkov by mohla byť pridelená ako projektoví manažéri na školy, pričom ich úloha by bola sprevádzať školu celým projektom. Cez napísanie, realizáciu až po zúčtovanie. Ich úlohou by bolo, aby boli možnosti čerpania z eurofondov využité na 100%. Škôl, ktoré potrebujú zmodernizovať je viac než dosť :)

 

Záverom sa pokúsim celé to moje dlhé bľabotanie povedať v skratke:

Kvalitné školstvo stojí a padá na kvalitnom učiteľovi. Preto všetko musí začať práve u neho- U UČITEĽA! Kvalitný učiteľ stojí a padá na kvalitnej príprave a kvalitnom ohodnotení.

Howgh...

 

Ešte drobnosť..veľká vďaka za tento blog patrí mojej žene, ktorá trpezlivo znášala moje bláznovstvo, keď som sa celý víkend bezducho pýtal a následne si aj sám odpovedal...ďakujem :)

 

Tak ako, hráte? Kto ďalší je na ťahu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?