Sediac v čakárni pred otvorenými dverami ambulancie, sledoval som darcov, ktorí tu pobehovali sem a tam. Pozoroval som ich tváre a počúval hlasy. Odrazu moju pozornosť upútal rozhovor, ktorý sa odohrával vo vnútri spomínanej ambulancie.
"Dobrý, vy ste prišli na tú granulocytaferézu?" spýtala sa veselo sestrička. "Neviem. Viem len, že mám dať biele krvinky," odpovedal muž v strednom veku a podal sestričke červený obal. Keď sestrička zbežne prezrela jednotlivé papiere, spýtala sa s neskrývaným záujmom: "To je Vaša príbuzná?" Muž, ktorého som videl iba od chrbta, pokrútil hlavou. Sestrička spozornela. "Tak známa?" Opäť pokrútil hlavou a vecne poznamenal, že tú dievčinu v živote nevidel. Sestrička si ho skúmavo premerala. "To je od vás veľmi milé, že ste prišli," povedala s neskrývaným obdivom. "Pozrite, zavolala mi v pondelok známa a povedala, že má na onkologickom oddelení dievčinu, ktorá bez darcu bielych krviniek zrejme zomrie. Vraj vopred dohodnutí darcovia zlyhali a urýchlene potrebuje zohnať ešte jedného. Myslím, že pár pichancov a dve hodinky na separátore, to všetko je v porovnaní s ľudským životom na smiech," dokončil muž. Sestrička sa usmiala, podala mužovi červený obal a ponúkla mu, že ho odprevadí k separátoru. Viac som nevidel, ale myslím, že už ani nebolo treba...
Priemerný Slovák chodí denne do práce a žije od výplaty k výplate. Nadáva na politikov, tiež na Pentu a ďalšie podozrivé individuá. Raduje sa zo svojich detí, ak nejaké má a hnevá sa na Gorilu, ak ju náhodou čítal, no a občas...občas tak nejako nezištne, niekomu úplne neznámemu, zachráni život...
...s úctou a vďakou venované priemernému Slovákovi...
Ps: Viete o tom, že v lete obvykle býva akútny nedostatok krvi?
Pps: Pre tých, ktorí by chceli dať viac, než krv (nehovorím o peniazoch).