E.Jurzyca: Niesť prsteň moci bolo pre mňa výzvou

Autor: Dávid Králik | 31.8.2012 o 7:07 | (upravené 2.9.2012 o 11:26) Karma článku: 12,02 | Prečítané:  3083x

Dobry den, pan Jurzyca, moje meno je David Kralik a rad by som s Vami spravil rozhovor. Nie som novinarom, ale v ramci svojho volneho casu sa venujem pisaniu blogov a robim aj rozhovory so zaujimavymi ludmi. Minuly rok som Vas uz o rozhovor ziadal, v tom case ma zaujimali Vase plany a vizie v pozicii ministra skolstva. Ten rozhovor nevysiel, nakolko sme si nejako neporozumeli s pani Ziakovou. Dnes navrhujem rozhovor opat, tentokrat vsak skor zamerany na Vas, ako zaujimaveho cloveka. Prajem Vam pekny den a ak by ste prijali, budem velmi rad. Ak nie, zelam len to naj do Vasho dalsieho zivota. s uctou David Kralik... Ďakujem za ponuku, pán Králik. Porozmýšľam a dám Vám do pár dní vedieť.Peknú nedeľu prajem, ej...

Pred budovou, ktorou sa voľakedy dávno snažil Nicolae Causescu ohúriť svet..Pred budovou, ktorou sa voľakedy dávno snažil Nicolae Causescu ohúriť svet..(Foto archív E.J.)

...ja dakujem, ze ste mi odpovedali, moja zena tvrdila, ze neodpoviete :)

Cakam teda, ako sa rozhodnete :)

Este drobnost. Z mojho pohladu ste neboli najlepsim ministrom (dovodom bolo slabe poznanie skolstva a najma prazvlastnej mentality ucitelov :), no o vas, ako cloveku, mam velmi vysoku mienku a prave preto mi napadlo, navrhnut rozhovor.

Prajem pekny den a este raz vdaka, za odpoved, nech uz to dopadne akokolvek.

s uctou,

dk (david kralik, alebo dom kultury, podla aktualnej potreby :)
- - -
Eugen Jurzyca, 08.02.1958, Vysoká škola ekonomická v Bratislave, stáž na Georgetown University v USA, štúdium na Open University v Bratislave, participácia na viacerých kurzoch a školeniach organizovaných v rámci programov medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Svetovej banky a OECD, ako aj inými subjektmi (1998 Executive Management Training Program, Yokohama, Japonsko, 1991 EC Commission (DG 4, DG 3), 993 The Antitrust Division of the U.S. Department of Justice, The U.S. Federal Trade Commission a pod.).

V minulosti pracoval v INEKO, Centre pre hospodársky rozvoj, na Protimonopolnom úrade SR, bol členom Bankovej rady NBS, členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky. Istý čas bol neplateným členom poradných orgánov rôznych inštitúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera, ministra financií SR Ivana Mikloša, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radičovej, ministerstva práce riadeného Petrom Magvašim a hospodárskej rady Vlády SR. Rok a pol sedel v kresle ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Momentálne pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
- - -

Tipujem Vás na bifľoša.

To hádam nie. A prečo?

Tak od pohľadu a tiež, keď som pozeral na tie školy, čo máte za sebou.

Boli predmety, ktoré som „žral“ ale aj tie, ktoré som flákal. Ak ma nejaký predmet bavil a bolo potrebné sa naučiť niečo naspamäť, nemal som s tým problém. Učiť sa však, koľko sme minulý rok vyviezli ovčej vlny a doviezli antimónu, to bol pre mňa problém vždy.

Od čoho záviselo, či budete prejavovať nejakému predmetu priazeň, alebo ho hodíte cez palubu?

Myslím, že zohralo úlohu, o aký predmet išlo a tiež, kto ho učil. Bolo to tak fifty – fifty...hm, počkajte, teraz, keď nad tým premýšľam, uvedomujem si, že boli časy, keď ma matematika veľmi bavila a boli aj také, keď mi liezla nevýslovne na nervy. Myslím, že musím pozmeniť to, čo som povedal na začiatku. Tri štvrtiny učiteľ a jedna, predmet ako taký.

ej10.JPG

(Eugen Jurzyca očami Veve Králičky :)

 

Čo Vás naučili v škole? Ale skúsme také niečo do života.

Najmä tie základy, ktoré tu máme ešte z čias Márie Terézie, no sú to stále tri najdôležitejšie veci ohľadne gramotnosti. Čítať, písať, počítať. A neskôr to bola vyššia matematika.

ej11.JPG

(Eugen Jurzyca očami Viki Králičky :)

 

Pýtal som sa do života :)

Áno, veď práve. Vyššia matematika ma naučila, presnejšie povedané, učila, korektne diskutovať a namiesto švindľovania, logicky argumentovať.

Všetko?

Ešte hádam stojí za zmienku, že ma škola naučila pracovať, aj keď je vonku pekne a mne sa pracovať vôbec nechce.

A čo Vás v škole nenaučili?

Mnohé praktické veci. A tiež konkrétne špecifické riešenia rôznorodých situácií, ktoré človeka v živote a v práci stretnú.

Ale tie situácie prichádzajú a vy ich riešite. Kde ste k tomu získali zručnosti?

V živote. Postupne som sa učil na základe skúseností. Aj keď musím priznať, že ešte ani zďaleka nedisponujem všetkými, ktoré potrebujem. Preto neustávam a učím sa ďalej.

ej8.JPG

(Naše prvé auto - Škoda 105, Foto archív E.J.)

 

Čo najdôležitejšie ste sa už stihli v živote naučiť?

Veľa konkrétnych drobností, ale hádam najdôležitejšie je, že si dokážem nájsť informácie a pracovať s nimi. Zistiť, čo je podstatné a vyselektovať to od nepodstatného balastu. No a spolupracovať s inými.

ej2.JPG

(Seriózny predškolák, Foto archív E.J.)

 

Vaše pôsobenie v kresle ministra školstva ma príliš neočarilo. A myslím, že ste boli sklamaním aj pre mnohých ďalších. Ako ste svoje pôsobenie vnímali vy?

Kritiky bolo veľa, ale i tak som čiastočne spokojný a myslím, že sme toho urobili dosť. Povedal by som, svoje maximum.

Hm, vy vravíte, že ste čiastočne spokojný a urobili ste veľa, dokonca svoje maximum? A verejnosť Vás a Vaše pôsobenie hodnotí ako sklamanie, čiže o spokojnosti nemôže byť reč. Prečo to k sebe nepasuje?

Podľa mňa, sme urobili viacero pozitívnych krokov. Možno sme niektoré nestihli dotiahnuť vzhľadom na skrátené obdobie a tiež boli slabšie odkomunikované verejnosti, no stojím si za tým, že pokiaľ ide o prípravu a čiastočne aj realizáciu systémových zmien, sa nemám za čo hanbiť.

Skúste byť konkrétnejší.

Vás asi v prvom rade zaujímajú platy učiteľov. Prišli sme s argumentáciou, prečo majú učitelia zarábať viac, na základe ktorej sa nám podarilo zvýšiť v priemere platy učiteľom takmer o 6%. Som presvedčený, že platy, ktoré určuje štát, nemajú byť menené na základe štrajkov, ale v dôsledku pádnej argumentácie. A práve k tomu sme, podľa mňa, vážne prispeli.

V priemere? Čo to v praxi znamená?

Povedal som v priemere, čo znamená, že nie všetkým. Zvýšili sme začínajúcim učiteľom, veď to si iste pamätáte. Kritizovali ste to v nejakom blogu. (Smiech). A potom sme zvýšili plat pri prechode zo štrnástky do pätnástky platovej triedy, v snahe motivovať učiteľov k zvyšovaniu kvalifikácie.

Aha, už rozumiem. Pýtal som sa, lebo som neregistroval žiadne ovácie, ktoré by v prípade 6% zvýšenia plošne všetkým, iste nastali. Ozaj, prečo ste radšej zvýšili selektívne a nie plošne?

Pretože sme potrebovali riešiť niektoré problémy v odmeňovaní viac než iné. Napríklad motivovať mladých ľudí stať sa učiteľmi. Navyše, rozdiely medzi niektorými platovými triedami boli také malé, že sa učiteľom neoplatilo posúvať sa ďalej v kariére, čiže sa neoplatilo odborne rásť.

Dobre, skúsme pokračovať. Čo ste ešte rozbehli?

Snažili sme sa rozhýbať naše deti. Jednak prostredníctvom zmien v predmete telesná výchova. Hodina navyše a tiež známkovanie a potom ešte v dvoch pripravovaných projektoch, ktoré sme však už nestihli spustiť.

Projekty som v praxi nevidel, takže neviem posúdiť, no pozrime sa na tú telesnú. Ešte tá hodina navyše, povedzme. Ale známkovanie?

V škole rozvíjame na viac než 90 percent myslenie, na menej než desať telo. Pohybové aktivity sú najlepšou prevenciu pred civilizačnými chorobami. Takéto argumenty odborníkov, vrátane lekárov, ma presvedčili, aby sme sa pokúsili zvýšiť vážnosť telocviku na školách.

ej1.JPG

(So spoluhráčmi zo Saxumu, Foto archív E.J.)


Pýtal som sa na známky!

Nuž známkovanie sme vnímali ako prostriedok, ktorý by k zvýšeniu vážnosti tohto predmetu mohol značne napomôcť. Prirodzene, nie ako hrozba žiakom. Skôr som ho vnímal ako prostriedok na zrovnoprávnenie telesnej výchovy s ostatnými „dôležitejšími predmetmi“ :)

Čo ďalej?

Snažili sme sa o informatizáciu. Kládli sme dôraz na digitálnu gramotnosť, rozbehol sa projekt zameraný práve na to, aby učitelia dokázali využívať digitálne technológie.

Áno, o tom viem a kvitujem ho. Keď už hovoríme o digitálnej gramotnosti, čo takto Planéta vedomostí?

Išlo o snahu poskytnúť školám komfortné a kvalitné riešenie.

Mne osobne na nej vadili omnoho viac didaktické, než obsahové nedostatky. Napokon ste kúpu zastavili. Prečo?

Nuž, nedohodli sme sa s dodávateľom na podmienkach. To sa pri zložitých produktoch niekedy stáva. Ale aspoň sa nám v tejto súvislosti podarilo rozbehnúť projekt E-aktovka, ktorý predsa len trochu toho komfortu a kvality učiteľom prináša.

Zatiaľ sa mi asi najviac páči tá gramotnosť učiteľov a E-aktovka. Máme ešte niečo?

Priniesli sme zmapovanie lietajúcich profesorov. Tento podklad bol pripravený na „pristrihnutie krídiel“ takým, ktorí zneužívajú nedostatky systému.

Dajte ešte jednu vec, ktorú považujete za pozitívum svojho pôsobenia a poďme ďalej, inak nadobudnem pocit, že som si dal ráno bobríka podlizovania a chcem Vás ukázať verejnosti v príliš pozitívnom svetle :) Takže, posledný výstrel?

Mapa škôl.

Čo s ňou?

Ide o to, že sme zmapovali školy a ich úspešnosť. Alebo ak chcete, úspešnosť ich absolventov. Táto mapa môže napomôcť rodičom pri výbere dobrej školy pre svoje dieťa a následne akémusi prirodzenému výberu, ktoré školy prežijú a ktoré nie. Projekt digitálnej mapy škôl bol súčasťou najdôležitejšieho systémového posunu za obdobie, kedy sme boli na ministerstve, znižovania informačnej nerovnosti: Veľmi verím tomu, že mladí ľudia, ich rodičia, ale aj učitelia, politici a úradníci potrebujú k dobrým rozhodnutiam v školstve správne informácie. Napríklad o platoch absolventov vysokých škôl, o ich nezamestnanosti, o nezamestnanosti stredoškolákov, o výsledkoch testovaní deviatakov a maturantov.

Podľa mňa jedna z najväčších zmien v modernom školstve spočíva v lepšom informovaní verejnosti, najmä rodičov a mladých ľudí o tom, ako jednotlivé školy pripravujú absolventov na prax. Tým sa verejnosť vtiahne do spolurozhodovania o budúcnosti školstva. Na rozdiel od čias Márie Terézie už totiž nežijeme v spoločnosti zloženej z hŕstky vzdelancov a väčšiny nevzdelaných ľudí, ale v spoločnosti, v ktorej dobré rozhodnutie o budúcnosti detí nemôže byť urobené len úradníkmi z ministerstva.

V tomto všetkom sme sa výrazne posunuli dopredu. Tak, aby postupne súťaž medzi školami vyhrávali tie, ktoré pripravujú mladých ľudí na trh práce a život lepšie.

Hotovo?

Už len z úcty k ľuďom, ktorí sa naozaj na niektorých zmenách narobili, musím spomenúť aj rozsiahlu novelu vysokoškolského zákona s niekoľkými zásadnými zmenami, reformu financovania a ztransparentnenia športu, zmeny vo financovaní a organizácii výskumu, povinnú angličtinu, menšie, ale predsa len úspechy v boji proti byrokracii (škola s rodičmi si môžu vybrať tlač na polročných vysvedčeniach na desaťkrát lacnejšom papieri, školy majú vzory tlačív zadarmo, každý ministerský materiál povinne obsahuje doložku jeho vplyvu na administratívnu zaťaž učiteľov...) atď.

A to nehovorím o krokoch, ktoré sa za tých ani nie 20 mesiacov podarilo vymyslieť, pripraviť a často aj pretlačiť v parlamente a ktoré boli iniciované externe. Mám na mysli napríklad Beblavého povinné zverejňovanie záverečných prác, prípadne nominácie špičkových odborníkov zo zahraničia do Akreditačnej komisie, tiež s výraznou pomocou tohto poslanca.

No pekne. To nebol posledný výstrel, ale plná dávka z guľometu :) Zakončíme túto časť nejako?

Kritizovali ministra, ktorý tu bol predo mnou, aj toho, ktorý prišiel po mne. Zopakujem, myslím, že, najmä pokiaľ ide o tlak na systémové zmeny sa v školstve nemáme ako krajina za čo hanbiť. Na tie peniaze, ktoré do školstva dávame, je naše školstvo ešte vo veľmi slušnom stave.

ej3.JPG

(Rodina, 1992, Foto archív E.J.)


Vy ste fakt dobrý. Ja poviem, že končíme a vy hodíte vetu, na ktorú sa mi nedá neragovať. Vraj na tie peniaze, ktoré do školstva dávame... Ale to nestačí! Nestačí si povedať, na to, koľko dávame, máme celkom dobré školstvo. Prečo nedáme viac, aby nebolo dobré, ale výborné?

Nepoznám ministra školstva, ktorý by to nechcel. Seriózna cesta je v presvedčení dostatočného množstva verejnosti serióznymi argumentmi. Politici zatiaľ nemajú dôvod riešiť viac financií pre školstvo. Nájsť zdroje sa dá, lenže štandardný politik sa správa v kontexte verejnej mienky. Ak bude verejnosť chcieť, aby šlo do školstva viac peňazí, politici to bez mihnutia oka príjmu. Mohol by som sa postaviť na hlavu a položiť na stôl stokrát silnejšie argumenty, prečo treba do školstva viac peňazí, prečo treba zvýšiť učiteľom platy, no žiaden argument neobstojí, ak za ním nie je dostatok voličov.

A čo štrajk?

Je to cesta omnoho rýchlejšia, ale súčasne náročnejšia a jej výsledkom, aj v prípade úspechu, bude nemilosť verejnosti. Osobne nie som zástancom takéhoto postupu. O štátnom rozpočte úspešných krajín sa rozhoduje za stolom, nie na námestiach. Kľúčové musia byť spoľahlivé fakty a rozumné argumenty. Tie môžu síce odznieť aj na námestí, ale dnes je množstvo príležitostí, ako ich prezentovať efektívnejšie. Uznávam ale, že demonštrácie do demokracie patria. Nemali by však byť rozhodujúce.

Štrajk nie, takže majú učitelia čakať?

To v žiadnom prípade. Mali by na svoju stranu získať rodičov a priateľov, verejnosť, no nie hrozbami, ale pokojným spôsobom a vhodnou komunikáciou, presviedčaním. Možno už o rok by mohli vďaka dostatočnej podpory verejnosti zaznamenať ďalšie zvýšenie platov.

Chcete mi tvrdiť, že je minister bezmocný?

Každý sektor prichádza so sťažnosťami, že má menej ako podobné sektory v iných krajinách, takže úlohou ministra je pripraviť kvalitnú argumentáciu, aby v prípade, že je verejná mienka priaznivá, boli aj logické argumenty. Ak obe zložky klapnú, potom je šanca na zmenu.

To znie alibisticky. Minister vie, ako by to malo byť správne, politici to vedia tiež, ale kým nebude verejnosť chcieť, tak sa nič nezmení? To je neuveriteľné!

Je, ale do istej miery, je to tak. V zásade platí, že dlhodobo sa politici a ich strany nemôžu odkláňa od želaní väčšiny voličov príliš ďaleko. Inak v politike skončia a nahradia ich tí, ktorí sú ochotní hovoriť a robiť zásadne to, čo si želá väčšina a to aj v prípade, že to pre krajinu nie je najlepšie.

Dobre, ak by teda teoreticky došlo k prebudeniu verejnosti. Politici by dostali signál, že verejná mienka je priaznivá a argumenty by padli na úrodnú pôdu. Máme peniaze. Čo teraz?

Postupné zvyšovanie platov.

Plošne?

Čiastočne. A čiastočne na základe kvality.

To je odvážne. Ako chcete hodnotiť kvalitu učiteľa?

Zatiaľ tu vidím silné kritérium a tým je pridaná hodnota. Monitor 5 a monitor 0 by nám mali napomôcť zistiť, aké pokroky jednotliví žiaci dosiahli. Aj to je odrazom kvality učiteľa. Najprv musíme vedieť merať pridanú hodnotu každého vzdelávacieho stupňa. Potom budeme môcť lepšie odmeňovať kvalitu. Rozhodnutie urobí čiastočne štát a čiastočne rodič, ktorý dostane lepšie informácie o kvalite škôl.

A toto chcete použiť ako jediné kritérium?!?

Nie, nie, len ako jedno z viacerých kritérií. Neviem, či niekde na svete existuje systém objektívneho hodnotenia kvality práce učiteľa. Ak aj áno, potom iste nebude postavený na jedinom kritériu, lebo ide o tak špecifickú prácu, akou je práca s deťmi. Hovorím najmä o tom, čo môže urobiť štát okrem toho, čo berie do úvahy už dnes. O plate učiteľa rozhodujú ale aj iní. Napríklad riaditeľ.

ej12.JPG

(Stavba cesty pred bratislavským gymnáziom v Petržalke, Foto archív E.J.)


Viete, ja stále deklarujem, že pre mňa je prioritou kvalitné školstvo. Toho základom je kvalitný učiteľ, ktorý bude kvalitne zaplatený. Ale ten plat nie je jediné, čo treba poriešiť.

Samozrejme. Je nutná zmena vysokoškolského vzdelávania nových učiteľov aj priebežné vzdelávanie tých, ktorí už v systéme sú. Tu sa však, najmä čo sa týka tých vysokých škôl, dostávame na veľmi citlivú pôdu a veľa bude závisieť priamo od vedenia univerzít. Ja veľmi verím aj vzájomnej komunikácii učiteľov (napríklad Zborovna.sk) a tiež výmenám učiteľov medzi školami, dokonca aj medzi krajinami.

Keď som bol v rámci svojej práce na jednej strednej odbornej škole, uvedomil som si, koľko študentov tam nepatrí. Toto je ďalší kameň úrazu a obávam sa, že aktuálne obmedzenie prijímania študentov na stredné školy priemerom, nebude príliš fungovať. Teda až na to, že nám záhadne zmúdrie mladá populácia. Ak nie toto, tak čo?

Možno pomôže aj mapa škôl a meranie pridanej hodnoty, kde si rodič bude mať možnosť vyberať školu podľa jej kvality, kvality jej pedagógov a tiež na základe úspešnosti jej absolventov. Aj keď ide zase len o snahu regulovať zvonku, myslím si, že je to prirodzenejšia regulácia, než obmedzenie priemerom. Všetci chceme kvalitnejšie školstvo. Ide o to ako ho dosiahnuť. Podľa mňa treba pokračovať vo zvyšovaní dôrazu na meranie a zverejňovanie výsledkov škôl (v testoch, aj na pracovnom trhu). Aj stredné školy budú mať potom čoraz väčší záujem, aby sa ich absolventi dostali buď na vysokú školu alebo na dobre platené miesto. Pokiaľ príjmu žiakov, ktorí „na to evidentne nemajú“, alebo sa im nechce učiť, prejaví sa to vo zverejnených výsledkoch absolventov a to zasa v zníženom záujme o školu a v poklese príjmov.

Skúsme sa pozrieť na to, čo by bolo treba spraviť, aby to naše školstvo aspoň trochu pookrialo.

Podporiť kvalitu učiteľa, lepšou prípravou absolventov, vzdelávaním aj počas praxe a tiež zvýšením mzdy. Okrem toho treba porobiť viaceré systémové zmeny, ktoré som už čiastočne spomenul. Obsahové zameranie na zníženie množstva bifľovaného učiva aj formálne, aby školy dostali viac skutočnej slobody, ktorú však budú schopné využívať.

Dobre, viac peňazí ste mi vysvetlili, aj keď opakujem, že mi to príde šialené, ale prečo ste v pozícii ministra nespravili niečo aspoň pre tie ďalšie veci? Ako napríklad vytláčať bifľovania z našich škôl.

Spravil. Možno to nebolo celkom optimálne odkomunikované.

Ale veď, keď som sa pýtal, čo ste urobili, nespomenuli ste nič, čo sa týka tejto témy.

Povedali ste posledný výstrel, tak už nebola príležitosť :)

ej4.JPG

(S manželkou Bedřiškou na túre, Foto archív E.J.)


Dobre, dobre, tak spusťte.

Monitor v deviatom ročníku už je robený práve s takouto optikou. Teda je viac zameraný na kvalitatívne posudzovanie a nie bezduché vysypanie poznatkov z rukáva. To isté platí pre maturity. Školy dostali cez zmenené testy jasný a účinný signál.

Myšlienka upraviť monitor v duchu: Menej bifľavania, viac uvažovania“ mi pripadá fajn. Ale upraviť rovno Monitor a maturity, ak sú štandardy a vlastne všetky skúšky až do tej deviatej triedy postavené skôr na tom množstve nadrilovaných poznatkov, sa mi javí nefér..

Po prvé, zmena bola postupná (ako takmer všetky zmeny, ktoré sme v školstve robili), po druhé, o tejto zmene sa hovorí intenzívne už 50 rokov. Navyše, bol to len prvý krok. Samozrejme, na ŠPU sa pracovalo aj na ďalších úpravách a tie veci by tiež uzreli svetlo sveta v dohľadnej dobe. Len nebolo času na dotiahnutie. Predsa len ten rok a pol bol málo.

A čo inšpekcie? Tie predsa tiež dávajú testy, zamerané na encyklopedické vedomosti.

Áno, aj to je oblasť, kde musí nastať zmena.

Kto to môže zmeniť?

Minister má v súvislosti s inšpekciou zákonom obmedzené právomoci. Zmeny môže urobiť, trvá to ale dlhšie, než v iných oblastiach.

ej6.JPG

(S Ronaldom Coaseom, Foto archív E.J.)


Hovorili sme o učiteľoch, žiakoch, aj obsahu. Ostali ešte učebnice. Možno si ešte pamätáte, keď som Vám písal, aby ste tak nestresovali s novými učebnicami.

Nepamätám (smiech).

Ach jo, teraz aby som to opakoval. Išlo o také moje tajomstvo. Keď som ešte (m)učil a nové učebnice meškali, učil som z tých starých a keď nám tie nové prišli niekedy v januári, mávol som rukou a doučil ten rok už z tých starých. Nevadí to?

Podľa mňa veľmi nie. Mnohí učitelia mi tvrdili, že nové učebnice ich sklamali kvalitou. Boli pripravované v časovom strese.

Prečo potom z toho robia ministri, vrátane Vás také haló?

To haló, nerobia ministri, ale skôr médiá, hľadajúce senzáciu. Ale samozrejme, záujem na tom, aby učebnice do škôl prišli, sme mali. Nielen kvôli médiám, ale aj preto, že veľa učiteľov s nimi urobí lepšiu prácu, než bez nich. Je to samozrejme uberanie toho komfortu, o ktorom sme hovorili na začiatku, ale nie je to tragédia a učiteľ ako vy, s tým zjavne nemal veľký problém.

Vďaka, lichotivé. Hm, v emaili som Vás žiadal o rozhovor o Vás, no nakoniec sa nám to zvrhlo zase len do toho školstva. Mrzí ma to.

To nič, zjavne Vás školstvo zaujíma viac, než samotný minister (smiech).

ej9.JPG

(Kosenie trávy u svokry, Foto archív E.J.)


To je pravda. Aj vo svojich blogoch sa snažím deklarovať, že moje postrehy sú apolitické a je mi jedno, či kritizujem modrých, alebo červených. Apropo, k tej politike...Osvojil som si jednu múdrosť z Pána prsteňov...Neexistuje človek, elf, trpaslík, ktorý by mohol niesť bez následkov Prsteň moci. Nemali ste strach z prijatia Prsteňa?

Rešpekt. A určite to bola istým spôsobom aj výzva.

Nooo, ja neviem. Ak je vopred jasné, že sa to nedá, je to cesta na popravu a nie výzva.

Lenže na druhej strane, niekto ho niesť musí. A možno treba hľadať ľudí, ktorí ho budú ochotní niesť, no nebudú po ňom túžiť o nič viac, než Frodo. Príjmu ho, kúsok odnesú a odovzdajú ďalej...

Ďakujem za rozhovor.

Ps: Rozhovor bol autorizovaný a Eugen Jurzyca v prepise nič nezmenil.


- - -

Emailóg...

Dobry den,

este raz vdaka za rozhovor, myslim, ze ste ferovy a spravny chlap. rad by som vam povedal, co som si okrem nahravky odniesol. Nesmejte sa, ale je to poznanie..

Skusim paralelu so šermom: Rozhodujem obcas aj finale majstrovstiev europy, ci sveta. ak rozhodujem taky dolezity zapas, rozhodujem prisne a okamzite, lebo mi staci stotinka zavahania a roztrhaju ma šermiari aj treneri aj divaci na kusy. A to uz nehovorim o tom, ak vahavost vyusti do nasledneho prehodnotenia a zmeny povodneho rozhodnutia. V takom pripade, aj keby islo o korektne a spravne rozhodnutie, mam po chlebe. rozumiete?

Teraz sa, prosim, neurazte, ale mam pocit, ze prave toto je dovod, preco vas mnohi ucitelia oznacuju ako najslabsieho ministra. Oni si sice myslia, ze je to preto, ze skolstvu nerozumiete, ale ja tam vidim cosi ine..ja si myslim, ze mu rozumiete, len vo finalovych zapasoch zvyknete pred rozhodnutim zavahat, popripade ho modifikujete, ak sa v nom ukryva nejake (mozno len potencialne) riziko. Nuz a potom..ved som to uz pisal, potom aj ked rozhodnete SPRAVNE, mate po chlebe.

dk

Az pokrocim s prepisom, dam vam vediet, zatial, prosim, pohladajte nejake fotky (od detstva az po sucasnot a tiez nejaky kratky zivotopis :)

adios

dk
ps: ak som na nete nasiel spravne, ste narodeny 8.2. ? Niekde bolo totiz uvedene aj 9.2.
pps: ja som 9.2. :)

Dobry den,

politicky je to urcite neuspesna strategia. Ale rozhodnutia, osobitne v skolstve, nemaju byt odvazne a zbrklo bezhlave, ale hlavne dobre. Aj keby som mal sto krat ustupit a zmenit povodne rozhodnutie na nepoznanie, tak, ze si kazdy pomysli, ze utekam, aj tak by som neprijal rozhodnutie, o ktorom nie som presvedceny, ze je korektne a spravne.

 

ej

 

Ps: Narodeny som 8.2. skusim sa poobzerat po fotografiach.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?