Naše školstvo je ako starý rozpadávajúci sa dom. Budova plná prasklín a dier. Na viacerých miestach sa "drolí" omietka, kde - tu dokonca vytŕčajú zo stien elektrické káble. Na streche chýba viac než polovica škridiel. Okenné tabule rozbité, rámy nedoliehajú. Dvere, ktoré sotva visia na poslednom pánte, už radšej nikto nezatvára...
Dom je rok od roku v horšom a horšom stave. Do opráv sa síce každoročne vlieva kopa peňazí, no používajú sa neefektívne, a tak opravy nič nevyriešia. Ak teda nerátame to, že opravy aspoň naoko zakryjú tie najväčšie diery...
Milí učitelia, k vášmu sviatku vám želám, aby ste o tento dom prišli a aby sa konečne našiel minister, ktorý by namiesto nesystémových riešení a šafárenia s peniazmi postavil pre vás dom celkom nový. Dom, za ktorý by sme sa my všetci nemuseli hanbiť. No najmä dom, v ktorom by ste mohli dôstojne fungovať so všetkým, čo k tomu patrí...
...venované s úctou všetkým Učiteľom...
Ps: Po predchádzajúcej skúsenosti pre istotu celkom polopate: TENTO TEXT NIE JE O DOME STAROM, BA ANI NOVOM A SO STAVBÁRČINOU NEMÁ NIČ SPOLOČNÉ.