Všetko to začalo slzami a hnevom, ešte predpoludním, keď som deťom v triede oznámil, že hra LIMIT 20, ktorú sme práve dohrali, mala vopred určeného víťaza, pričom nech by boli niektorí z nich sebelepší, nemali šancu.
Nasledoval rýchly obed a príprava telocvične. O malú chvíľu sa objavujú prví účastníci. Postupne sa lavičky zaplnia a je tu čas začať.
Asi 50 detí netrpezlivo čaká na úvodný výkop, ktorého sa ujíma riaditeľ mládežníckeho úseku SFZ, pán Greguš.
A už sa to v telocvični všetko melie. Raz vyhrávajú jedni, potom zase druhí.
Malí diváci takmer bez dychu sledujú...
Základná časť sa končí a my sa musíme rozlúčiť s troma družstvami, pričom zostávajúce štyri tímy čoskoro odohrajú zápasy o tretie a prvé miesto.
Telocvičňa je plná na prasknutie, vo vzduchu cítiť napätie z očakávaných finálových zápasov. A práve v tomto momente zastavuje hlúčik detí v tmavomodrých dresoch (čítaj Prďoláci : ) veľvyslanca USA na Slovensku, Rodolphe M. Valleeho, s prosbou o malé interview. Ten sa im predstaví ako "Skip" a ochotne privolí.
Prďoláci: Máte rád futbal?
Skip: Áno, som veľkým fanúšikom futbalu, rovnako, ako aj moji dvaja synovia.
(Tu sa to akosi zvrtlo a účastníci rozhovoru si vymenili úlohy : )
Skip: A čo vy?
Prďoláci: My máme tiež radi futbal.
Skip: A hrávate niekde?
Prďoláci: V škole na telesnej a potom poobede v Krasňanoch.
(Rozhovor sa vracia do správnych koľají a opäť sa pýtajú Prďoláci : )))
Prďoláci: Ešte posledná otázka, Skip. Vyhráme dnes?
Skip: Dobrá otázka. Poznám odpoveď. (Chalani stíchli a visia mu na perách). Uvidíme : )))
Nakoniec v zápase o prvé miesto podľahli moji Prďoláci deťom z BIS(British international school) 0:1 a po druhýkrát som ich v ten deň videl plakať.
Ešte teda spoločná fotka...
A tu jedna aj s rodičmi, ktorí povzbudzovali, čo im sily a hlavne hrdlá, stačili...
...takže milí Prďoláci, uvidíme sa v pondelok ráno, na hodine slovenčiny...teším sa
