Nedávno som telefonoval s jedným priateľom... „Dávid, podľa toho, čo som od teba čítal na blogu, si veľmi úspešný a v živote sa ti skvele darí,“...
Bývali sme vtedy vo Vištuku. Bolo krásne leto. S Baškou sme sa brali viac ako pred rokom a Viki už mala desať mesiacov. Hneď na začiatku prázdnin som odišiel na desať dní do tábora, odkiaľ by sa dalo napísať veľa „skvelých“ blogov (iste vysokokarmových :o), decká nás tam žrali a bolo to úplne super... Malo to len jeden háčik. Mal som ženu (ktorá musela do septembra dokončiť diplomovku) a dieťa (ktoré sa budievalo v noci každú hodinu). Po návrate som sa doma dlho nezdržal, lebo som odišiel do Bratislavy za zárobkami, no nijako moc som sa tam nepretrhol. Býval som u chalanov, s ktorými som absolvoval spomínaný tábor. Keď nebola robota (nejaké to fóliovanie časopisov a podobne), skočili sme sa vykúpať, prípadne sme dali nejaký ten basketík a po ňom pivečko... skrátka pohoda. Malo to len jeden háčik, ale to už viete...Vrátil som sa domov pred koncom prázdnin so zárobkom tak asi tri a pol tisíc. Viki ma nespoznala. Trochu plakala a ukazujúc na mňa sa stále pýtala: „Čo to je?“ (Na desaťmesačné dieťa bola verbálne veľmi zručná)...
To leto nebolo mojim prvým ani posledným zlyhaním, na ktoré doplatila moja rodina. Áno, v ostatnom čase tu bolo viacero ušľachtilých cieľov, ktorými som si pre samého seba v podobných situáciách „ospravedlňoval“ moje egoistické chovanie, no princíp zostal ten istý – utekám do sveta, kde žnem „úspechy“ a rodinu nechávam doma... Z väčšiny príbehov, ktoré som doteraz na blogu napísal, vychádzam ako „víťaz“. Tento článok je ukážkou, ako klamlivo a skresľujúco môžu pôsobiť blogy na čitateľov. Na záver teda krátky odkaz čitateľom blogov:
Neposudzujte autorov podľa ich článkov, lebo vždy ide len o pohľad z jednej strany, v ktorom sa nachádza len toľko, koľko povolila autocenzúra...Nech sú jednotlivé blogy akokoľvek pravdivé, nie sú kompletné a pri hodnotení autora ľahko možno skĺznuť do klamlivej ilúzie...
Ps: Ak je to možné, prehliadnite v tomto článku malý modrý „karmolapač“, tu nie je čo hodnotiť...
