(M)učím už niekoľko rokov v treťom a štvrtom ročníku a jedným z najväčších problémov, s ktorým sa v škole potýkam, je práca s dyslektickými deťmi na hodinách čítania (okrem akejsi snahy o napredovanie ich čitateľských schopností mám na mysli aj ich hodnotenie). Skúšal som už všeličo možné. Najskôr som čítanie hodnotil len slovne, bez známky (čo je viacmenej v súlade s platnými metodickými pokynmi), no všimol som si, že deti (aj niektorých rodičov) to akosi demotivuje k ďalšej práci. (Koniec – koncov, je to logické, v dnešnej dobe, orientovanej na výkon, načo sa pripravovať, keď aj tak nedostane za to jednotku a ani zlá známka nehrozí). Ustúpil som teda od tohto spôsobu hodnotenia a dohodol som sa dyslektikmi (ktorých, mám pocit, rok od roku pribúda), že budú doma viackrát čítať len kratšiu časť textu, vyvolám ich, keď sa prihlásia a čítanie oznámkujem. Keďže však dyslektici bývajú vcelku šikovné deti, nastala situácia, že časť textu, ktorú „akože čítali“, vedeli temer naspamäť. To mi z hľadiska rozvoja čitateľských zručností tiež neprišlo ako najlepšie riešenie a tak som hľadal ďalej. Vrátili sme sa k čítaniu celého textu (pričom som dyslektické dieťa vyvolal len, ak sa prihlásilo), čím sa síce eliminovala možnosť, ovládať text naspamäť, ale deti už zas čítali s obrovskými problémami, pričom pre mňa bol problém, oznámkovať takéto čitateľské výkony. Po rôznych pokusoch (aj omyloch) som napokon dospel k istému riešeniu, ktoré sa mi vcelku osvedčilo (a hlavne som zatiaľ žiadne lepšie akosi neobjavil :o) a tak si dovolím ponúknuť ho kolegom, ktorí sa počas svojej praxe tiež trápia s podobným problémom.
Na úvod je dôležité vopred celú záležitosť prebrať s rodičom, ktorý sa s dieťaťom (aspoň dúfam), bude doma pravidelne pripravovať. Podrobne mu popíšte, ako budete s dieťaťom v škole pracovať a navrhnite mu nižšie uvedený spôsob domácej prípravy (viď odsek „Domáca príprava na hodinu“). Zároveň sa s rodičom dohodnite, že každé takéto skúšanie bude hodnotené, či už známkou (v prípade, ak dieťa počas skúšania prečíta dobre poprehadzované slabiky a následne aj celé vety), alebo nejakým dobrým bodíkom (ak by to nešlo až tak dobre), prípadne výraznou ústnou pochvalou pred triedou (v prípade, že to síce nešlo, ale na základe pripravených slabík je jasné, že sa dieťa doma pripravovalo :o)
Domáca príprava na hodinu:
Na hodinu čítania sa dieťa doma pripravuje tak, že si zo slov prvých dvoch - troch viet nového textu *vypíše všetky slabiky na samostatné malé papieriky (každú slabiku zvlášť) a naučí sa ich čítať (nie ako vetu, či slová, ale ako slabiky – pričom nezáleží, ako budú slabiky nasledovať za sebou = nebudú dávať zmysel). Ak je napr. veta: „Martin prišiel domov veľmi unavený“, dieťa v rámci prípravy najskôr číta izolovane poprehadzované slabiky: „tin - veľ - Mar - u - pri - do - mi - ko - mov - ve - na - šiel – ný“, a potom to prečíta ešte raz, v inom poradí (poradie slabík meníme, pokým ich dieťa nedokáže správne prečítať bez ohľadu na poradie). Ak správne prečíta všetky slabiky, môže sa pustiť do čítania viet z čítanky. Počas čítania celých viet, dlhšie a náročnejšie slová dieťa najskôr prečíta po slabikách (napr. „Všetci vojaci boli vy-ru-ka-vič-ko-va-ní“ :o) a až pri druhom, či treťom čítaní, prečíta celé slovo bez slabikovania. Predchádzame tým dvojitému čítaniu (dieťa si ťažké slovo prečíta najskôr potichu a potom ho nahlas zopakuje), ktoré je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich chýb v čítaní.
(Priebežne je možné pridávať množstvo „slabikovaných“ viet.)
Skúšanie a hodnotenie v škole:
Skúšanie v škole potom prebieha obdobne, teda dyslektik najskôr učiteľovi prečíta jedenkrát izolované slabiky v ľubovolnom poradí (to, že má dieťa slabiky pripravené, môže učiteľ využiť ako kontrolu domácej prípravy dieťaťa na hodinu :o) a následne prečíta celé vety z čítanky (na začiatku 2 – 3 vety v závislosti od individuálnych schopností dieťaťa, resp. dĺžky jednotlivých viet). Ako som už písal, toto čítanie bude hodnotené (pričom sa zameriavame najmä na plynulosť prečítania izolovaných slabík), či už známkou, bodom, alebo pochvalou za snahu.
Po čase (môže ísť aj o dlhší časový úsek - pol roka, rok...), keď nastane (alebo by aspoň, pri poctivom tréningu, nastať mohlo :o) zlepšenie čítania izolovaných slabík, možno v príprave pridať časť textu, kde už si dieťa nepripravuje (a následne nečíta) izolované slabiky, ale slová si rozslabikuje zvislými čiarkami priamo v texte (v čítanke). Ak sa dieťa výrazne zlepší, prechádzame na čítanie textu priamo z čítanky (prípravu slabík z textu úplne vynecháme) už len s čiarkami (teda celý text, určený k čítaniu na domácu úlohu dieťa číta priamo z čítanky, len v ňom má zvislými čiarkami porozdeľované slová). Nakoniec (po dosť dlhej dobe, ktorej dĺžka závisí od individuálnych predispozícii dieťaťa i od poctivosti a pravidelnosti prípravy :o) môžeme prejsť k bežnému spôsobu čítania, pričom slabikovanie využívame len v náročnejších a dlhších slovách, či slovných spojeniach.
Na záver teda len, želám Vám i vašim (m)učencom :o) veľa pekných chvíľ pri čítaní zaujímavých textov i knižiek.
Mgr. Dávid Králik
*vypíše – v prípade, že dieťa píše tak neúhľadne, že by jeho „škrabopis“ mohol pôsobiť pri následnom čítaní problémy, uprednostnite napísanie slabík na počítači (v takom prípade píše slabiky rodič :o)))
