Malé ženy...

Autor: Dávid Králik | 14.5.2008 o 21:11 | (upravené 8.4.2013 o 18:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1442x

Prvá
Bývalá učiteľka. Nie tá z rôznych vtipov, nie tá „diagnóza“. Dodnes sa k nej hlásia jej, dnes už dospelí, bývalí žiaci, dodnes ju deti, ktoré ešte nedávno učila, oslovujú babka...
Úžasná maliarka.
Čosi po šesťdesiatke, na prvý pohľad  s podobou Božidary Turzonovovej.
Snáď najlepšia žena, akú poznám.
Neskutočne trpezlivá, detsky naivná, nepolepšiteľne hľadajúca (i nachádzajúca) v ľuďoch to dobré.
Nech to znie akokoľvek klišeovite, pri nej mávam pocit, že sa aspoň na tú chvíľu, keď som s ňou, stávam lepšou...

Druhá
Čerstvá štyridsiatnička. Asi najsmutnejší blízky človek. Nie je to ten povrchný smútok, ktorý sa dá opísať troma vetami. Je v nej. Akoby sa s ním už narodila...
Neobyčajne krásna. Snúbi sa v nej zmyselnosť s duchovnosťou. Ešte príťažlivejšou ju robí fakt, že si vôbec neuvedomuje, aká je krásna...
Spriaznená duša.
Mám ju za sestru...

Tretia
Sebavedomá osemnásťročná slečna s takým ženským telom, že ja pri nej vyzerám ako úplný chudák :).
Čo na srdci, to na jazyku. Nebojí sa, čo na to ostatní.
Navonok chladná, neprístupná, flegmatická držka, ktorá má všetko „ na saláme“.
Táto „chladná“ osôbka po každý krát intuitívne vycíti, keď sa niečo deje s jej mamou a vtedy sa budí zo sna a stráži ju, pokým mama nezaspí. Keď sa niekto vysmieva jej mladšej sestre, v momente je v pohotovosti, pripravená pobiť sa. Minulý týždeň sa nadšená vrátila z prvého darovania krvi.
Z toho malého faldíkového bábätka, ktoré som tak pyšne kočíkovala, vyrástla mladá žena, ktorá ma stále čímsi prekvapuje a od ktorej sa mám čo učiť...

Posledná (ale len z vekového hľadiska a i tu môže platiť, že poslední budú prví : )
Najempatickejšia duša akú poznám.. a to má len desať. Priala by som si, aby ju mali na blízku moje deti...

...Tri generácie v jednej domácnosti...a vďaka nim...
... sa mi vždy, keď sa len začínam blížiť k istému nie veľmi príťažlivému mestu na Hornej Nitre, v ktorom žijú a o ktorom môj strýko (ktorý v ňom prežil polovicu svojho života) hovorieva, že „v ňom ľudské oko nemá na čom spočinúť“ : ), začne v žalúdku rozlievať príjemné teplo a chvenie... cítim, že sa blížim DOMOV...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?