Začnime hneď názvom. S odstupom času hodnotím výber pôvodného názvu za dosť nešťastný krok. Takže opravený názov, ktorý omnoho viac vystihuje myšlienku, vedúcu ma k úvahám a návrhom v predchádzajúcom čláku znie asi takto:
Ak už štát nedokáže zvýšiť platy učiteľom, dajme im aspoň možnosť, zarobiť si.
Poďme sa teda vrátiť k článku. Tu si dovolím skopírovať pôvodný text, ktorý som napísal pred pár dňami, no doplním ho vždy o informácie, ktoré považujem za dôležité, aby sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam. Všetky novodoplnené časti sú podčiarknuté (to je info pre tých, ktorí už pôvodný článok raz čítali, aby vedeli, čo preskakovať :o) 

Nový školský zákon, prináša, podľa jeho tvorcov, viac slobody v učení, viac príležitostí pre tvorivých a kreatívnych učiteľov, skrátka väčšie možnosti pre tých, ktorí o to stoja. No, povedzme. Ale i tak to celé stojí a padá na jednom jedinom článku. A tým je učiteľ. Pošlime učiteľa do futuristicky vybavenej triedy s najnovšími vymoženosťami modernej techniky, alebo mu dajme do ruky jednu starú čítanku a odprevaďme ho aj so žiakmi na lúku, kde sa budú učiť. V oboch prípadoch môžu žiaci (aj učiteľ) absolvovať skvelú hodinu, no v oboch to môže byť i úplne naopak. Vravím vám. Podmienky, sú až druhoradé. Rozhodujúcim faktorom zostane naďalej učiteľ. A tu je moja otázka: Ak vieme, že potrebujeme v školách predovšetkým dobrých učiteľov a až potom zmenu učiva, skvelé pomôcky, učebne... všetko ostatné je až potom, čo ponúka nový školský zákon dobrým učiteľom, akú motiváciu, , aby zostali v školstve a neodchádzali?

 

Zo života

...úryvok z rozhovoru s učiteľkou fyziky v deviatych ročníkoch, ktorý prebehol krátko pred koncom minulého školského roku: „To je hrozné, tí deviataci už o nič nemajú záujem! Máme opakovať lom svetla a oni nechcú nič robiť, lebo sú vraj už prijatí.“ „Vezmite ich do učebne s počítačmi,“ vravím jej a hneď dodávam, „tam by si mohli na nete vyhľadávať nejaké zaujímavosti k tej téme, poprípade aj obrázky. Tie by mohli hneď posielať na učiteľský počítač a z neho to zas vy môžete premietať pre všetkých. Nech spravia prezentácie v Power Pointe, alebo tí šikovnejší by mohli skúsiť urobiť nejakú jednoduchú web stránku na tento motív cez Front page, alebo...“ „To je moc práce,“ zabila ma jedinou vetou...

 

Možnosť vs motivácia

A presne o tom rozmýšľam. Áno, dať možnosť je fajn, ale kde je motivácia? Viete, skúsme sa na to pozrieť logicky. Prečo by sa spomínaná pani mala namáhať a meniť štýl, ak vie, že rovnako zaplatené dostane ak príde, niečo naučené odrecituje, vyskúša, odíde (tak ako to robieva posledných tridsať rokov). Je to pre ňu omnoho jednoduchšie a nie je tu žiaden dôvod, pre ktorý by to menila.

 

Peniaze

Áno, tou motiváciou musia byť peniaze. Ale ako na to? Školy predsa nemajú peňazí na zvýš, tak ako by si to mladý pán mudrlant predstavoval?

 

Plat

Plat by podľa môjho názoru mohol pozostávať z 3 položiek:

1) Tabuľkový plat (v podstate nezmenený oproti súčasnej situácii, teda samozrejme s možnosťou valorizácie) Tento plat nie je (a nemá byť) podľa môjho názoru motivačným faktorom. Skrátka je to niečo, čo dostane každý, kto normálne odučí (lepšie, alebo horšie) svoje hodiny.

Tu by som rád dodal, že súčasný stav základného tabuľkového platu nepovažujem v žiadnom prípade za adekvátny vzhľadom na vykonanú prácu a už vôbec nie za dostatočný na zabezpečenie primeranej životnej úrovne. Takže kričím spolu s vami: Zvýšme učiteľom platy! Lenže, je tu háčik. Kto to zaplatí? Len malý príklad: V škole, kde som predtým pôsbil, môže byť tak cca. 40 učiteľov. Povedzme, že štát každému z nich zvýši plat o 5 000 sk (mesačne samozrejme). Ak dobre rátam ročne to spraví: 2 400000. Na jednu - jedinú základnú školu. Nie, nie piatelia, toľké peniaze, ktoré by boli potrebné na pokrytie takéhoto erárneho zvýšenia platov všetkých učiteľov na Slovensku, štát jednoducho nemá. Preto si dovolím znova zopakovať: Ak už štát nedokáže zvýšiť platy učiteľom, dajme im aspoň možnosť zarobiť a týmto výrokom sa dostávame k ďalším dvom doplnkovým zložkám platu.

2) Odmeny (osobný príplatok, alebo ako sa tomu hovorí) – tu by som navrhol vopred stanoviť jasné kritériá, podľa ktorých budú učitelia získavať body (Tu by mali byť rôzne položky, napr. hospitácia zhodnotená a obodovaná riaditeľkou, či zástupkyňou, úspechy žiakov v rôznych súťažiach, PK, MZ, súťaže organizované školou - také, ktoré nespadajú do tretej kategórie – Zarob si sám, pozitívny ohlas zo strany rodičov na činnosť učiteľa, riaditeľské testy - neohlásené :o), účasť na školeniach a kurzoch, zvyšovanie kvalifikácie - ak toto nie je už zahrnuté v položke číslo 1 – Tabuľkový plat. V pomere podľa tých bodov budú potom vyplatené odmeny. V žiadnom prípade nie paušálne. Máme peniaze a sú Vianoce, tak každý dostane dve tisíc korún!
Príklad: Učiteľský zbor má 13 členov. 3 učitelia získali po 20 bodov, 5 učitelia po 10 bodov, 2 učitelia po 5 bodov a 3 učitelia žiaden bod. 3 učitelia bez bodu sú mimo hry a tento mesiac odmeny nedostanú, bez ohľadu na to, koľko peňazí škola aktuálne má na vyplatenie odmien! Zostalo nám 10 ľudí, ktorí spolu získali 120 bodov. Teraz si len vezmeme sumu, ktorá je tento mesiac určená na odmeny. Je to povedzme 26 000 sk. (V pôvodnom variante by každý z trinástich učiteľov dostal 2 000 sk a hotovo)

Takže máme tu 26 000, ktoré chceme rozdeliť na základe bodov. Rovnica bude potom jednoduchá:
26 000 : 120 = cca 216 sk (to je hodnota jedného bodu)

Resume:3 učitelia s 20 bodmi dostanú po 4 320 sk, 5 učitelia s 10 bodmi dostanú po 2 160 sk, 2 učitelia s 5 bodmi dostanú po 1 080 sk, 3 učitelia bez bodov dostanú 0 sk. (pozn.sumy sú zaokrúhľované, k vyplateniu vychádza 25 920 :o)

Táto časť bola tuším najspornejšia a v diskusii sa viacerí z vás ozvali, že zas len pôjde o riaditeľských miláčikov, ktorí budú odmenení. Osobne by som sa tohto veľmi neobával, rád vysvetlím, prečo. 
Zrejme som to nevyjadril pôvodne dosť jasne, ale v tejto položke by sa malo stretnúť niekoľko rozličných uhlov pohľadu na zamestnanca (môj známy to nazval 360° hodnotením). Nech sú teda celkové body získavané z nasledovných uhlov pohľadu:

-riaditeľ, zástupca
-žiaci
-rodičia
-kolegovia

-úspechy žiakov, metodická činnosť...
V prvých štyroch pôjde o subjektívne pohľady z rôznych uhlov, na daného učiteľa. Posledná zložka bude trochu objektívnejšia, lebo tam budú zahrnuté merateľné hodnoty (výsledky žiakov a podobne). Každá z piatich zložiek bude zdrojom rovnakého počtu bodov ako tie ostatné. To znamená, že riaditeľ (poprípade zástupca) môže pomôcť svojmu obľúbencovi maximálne jednou pätinou, čo podľa mňa, už nie je pri rozdeľovaní odmien až tak nebezpečné.


3) Zarob si sám – toto by mala byť hlavná časť motivácie pre skutočné pracovné  nasadenie učiteľa. V stručnosti ide o možnosť, robiť na škole rozličné projekty, kde bude v rozpočte vždy figurovať určitá suma za prenájom učební, telocvične, aparatúry, výpočtovej techniky, športového náčinia...
V tejto položke si viem predstaviť dve podskupiny: Pasívny prijímateľ a aktívny tvorca hry.

Pasívny prijímateľ: Učiteľ, ktorý síce projekt nezohnal, nevypracoval, nepodal a teda sám peniaze nezískal, no projekt zastrešuje a sám ho organizuje priamo na škole. V takomto prípade by som pre učiteľa odporúčal 25% zo sumy z prenájmu (Tu by som ale u pasívneho prijímateľa stanovil aj maximálnu možnú sumu, povedzme 1 500 sk – lebo je rozdiel peniažky aktívne zohnať, alebo len prísť k hotovému). Ďalších 25 % pôjde autorovi projektu, ktorý projekt zohnal, vypracoval, podal a teda sám peniaze získal (môže ísť o rodiča, či priateľa školy, iného učiteľa, riaditeľa, či podnikateľa a pod.). 50 % z nájomného zostane škole.

Aktívny tvorca hry:  Učiteľ - Autor projektu, ktorý projekt zohnal, vypracoval, podal a teda sám peniaze získal a projekt aj realizoval. Tu navrhujem nekompromisne 50% zo zisku z prenájmu, bez maximálnej hranice (t.j. Ak pre školu vybaví futbalový turnaj a prenájom bude 10 000 sk, učiteľ dostane z tejto sumy presnú polovicu!) Zvyšných 50% zostane škole.

Tu by som rád reagoval na poznámku, že učiteľ bude teda omnoho viac fungovať v projektoch a zháňať peniaze než učiť. Viete, v rámci reformy a modernizácie školstva sú už učitelia tak či tak zapojení vo viacerých projektoch a častokrát zadarmo (resp. aby získali pre školu počítače, športový materiál, nové knihy a čo ja viem ešte čo.) Tak prečo to nezmeniť? Je zapojený v projekte? OK, tak okrem "výslužky" pre školu získa aj maržu z prenájmu (25, alebo 50 % podľa vyššie uvedených kritérii).

 

Prečo obecné nariadenie (zákon)?

Možno si vravíte, že takúto zmenu môže koniec - koncov spraviť aj riaditeľ školy zo svojej vlastnej iniciatívy (v spolupráci s rodičovským združením) a teda nemusí byť obsiahnutá v nejakom zákone, či nariadení. No problematická je najmä druhá položka (odmeny), ktorá si vyžaduje presne stanovené kritéria hodnotenia - bodovania učiteľov (tieto by mali byť univerzálne stanovené, aby bol spôsob rozdeľovania odmien na každej škole rovnaký). A je tu aj druhý problém. Samozrejme, že by s touto zmenou pribudlo viac povinností pre vedenie školy (presná štatistika jednotlivých aktivít s následným bodovaním), ktoré nemusí byť ochotné dobrovoľne akceptovať a následne plniť tieto povinnosti. 

 

Záverom len toľko. Mnohí učitelia už odišli a kým sa situácia nezlepší, budú odchádzať aj ďalší. Sebe lepšie spracovaná reforma nemá zmysel, ak možnosti, ktoré ponúka, už nemá kto využiť...

 

Ps: Tento článok je pohľadom rýdzo amaterským. Je pohľadom (m)učiteľla, ktorý už odišiel... bohužiaľ...