"...Budú medzi vami chrabrí junci, na ktorých bude naša vlasť hrdá, ďalej sa nájdu aj takí, ktorí budú menej šťastní, lebo dostanú z nejakých príčin odklad..." pajác v zelenej rovnošate sa dramaticky odmlčal.. "nuž a nakoniec, je mi to veľmi ľúto, no budú i takí, ktorým sa neujde česť slúžiť armáde Slovenskej republiky, lebo budú uznaní za neschopných vojenskej služby." Ten šašo vyzeral, akoby mu to vážne bolo ľúto :o))) Ešte dodal čosi v zmysle, že nám všetkým drží palce, aby sme prešli a zmizol v čalúnených dverách uprostred chodby.
...volali nás po jednom dnu...kamaráta so zlomeným stavcom len-len že neodviedli...dostal odklad...do čerta, ak on dostal odklad, ja nemám šancu...konečne som bol vnútri.
Obrovitánske krvavočervené kruhy okolo očí ma neuveriteľne svrbeli (mal som vtedy silnú alergiu, ak som pár dní vynechal liečbu, nastal tento nepekný úkaz) a tak som si ich šúchal, pričom som si zámerne šúpal aj kožu v tých miestach. Prisadol si ku mne lekár a začal mi merať tlak a tep...Po dlhom mlčaní sa napokon jeden z nich spýtal, ako sa cítim a čo rád robím a ja som začal pomaly vysvetľovať, že mám najradšej ručné práce, že som dosť chorľavý a že aj zopár krokov stačí, aby som unavene odpadol. Zaregistroval som skúmavý pohľad lekára, dokonca som mal pocit, že sa nenápadne pousmial. Jasné, prístroje smradom a lacnými estetickými trikmi neoklamete. Ja som v tom čase behával minimálne dvadsať kilákov denne a na každom tréningu aspoň tisíc brušákov a dobrých päťsto kľukov... Čakal som, že ma nabonzuje. Lenže on si len čosi zaznačil do papierov a potom prikývol. Súcitne prikývli aj oni a oznámili mi, že je to so mnou vážne zlé a že som ako jediný dnes, BOHUŽIAĽ, uznaný za neschopného vojenskej činnej služby. Chcelo sa mi kričať šťastím a len s neuveriteľnou námahou som im dal za pravdu s tým, že ma to nesmierne mrzí a sklesle som vychádzal von. V tom ma zastavil hlas veliteľa: "Pán Králik, čo vlastne chcete robiť, keď ste taký slabý a rýchlo sa unavíte?" "Chcel by som byť učiteľom." oznámil som skromne. Zhrozene na mňa vzhliadol a zvolal: "A to si nemyslíte, že sa vás tie deti budú báť?!?"
S úctou a vďakou venované lekárovi, ktorý ma nenabonzoval :O)
Ps: V tom roku som sa zúčastnil na ME do 20 rokov v šerme. Bol som tuším siedmy...Nemajte mi za zlé to klamstvo, ale ja som bol odmalička proti vojne, násilnostiam, či zabíjaniu a ešte aj teraz, keď sa v škole stane, že nejakého žiaka pristihnem s bojovou hrou, vypínam mu nemilosrdne comp.
