Už sa niet čoho báť...

Autor: Dávid Králik | 15.11.2010 o 16:30 | (upravené 15.11.2010 o 16:43) Karma článku: 23,27 | Prečítané:  5665x

Vchádzam do triedy. Namiesto obvyklého miesta vpredu si to zamierim do poslednej lavice. Ticho si sadnem a pozorujem nového učiteľa. Je fakt dobrý.

Pred časom som deckám hodil info, že existuje celkom zaujímavý grafický program - GIMP. V škole sme riešili veľa iných vecí a tak sme ho zatiaľ "odložili do zásuvky". Malý David sa nedávno ponúkol, že už sa programu trošku doma venoval sám, lebo ho to veľmi zaujalo a že by nás v ňom mohol niečo naučiť. Neprotestoval som. Nikdy som sa nehral v škole na neohrozeného učiteľa, ktorý vlieva vedomosti a poznatky do hláv úbohých žiačikov. Skôr sa vnímam ako akúsi škatuľku so zápalkami, ktorá zapaľuje ich plamienky. Na dlhodobé horenie ma moc neužije. A teraz už prosím ticho, hovorí malý David :o)

"Najskôr si otvorte program GIMP a stiahnite si tam nejaký obrázok z plochy," zahlásil malý David suverénne. "Ale ako?" ozval sa ktosi. A David sa hneď ujal slova, vraj je to možné spraviť viacerými spôsobmi, že kto chce, môže si kliknúť priamo obrázok a ten dať otvoriť v programe GIMP, alebo si otvoriť najskôr GIMP a dať si súbor - otvoriť, ale najjednoduchšie je myškou potiahnuť  obrázok z plochy priamo do otvoreného programu. 

1.jpg

 

"Klinknite si farby a tam sa pohrajte hneď s prvou ponukou, farebným vyvážením."

2.jpg

 

"Teraz skúste nástroje a v nich si nájdite štetec. Skúste si s ním spraviť takúto svetelnú žiaru..."

3.jpg

 

"No a ak chcete urobiť nejaké umelecké obrázky z fotografií, kliknite si vo filtroch na umelecké a budete pozerať, čo všetko sa dá spraviť."

4.jpg

 

"David, ale ako mám spraviť tú mozaiku?" "To si dáš filtre, potom skreslenie a tam si klikni tretie zvrchu."

5.jpg

Spokojne pozorujem malého Davida zo zadnej lavice. S úľavou si uvedomujem, že aj keby som hneď zajtra odišiel, nepotrebujú ma už tak veľmi. Naučil som ich, že svet je neuveriteľne vzrušujúci a zaujímavý a stojí za to ho spoznávať. Sú hladní po poznaní a túžia po nových veciach. Čo viac by som ich mohol ešte naučiť? Čo viac by som si mohol priať... 

 

Epilog...mnoho tvárí jediného obrázku...

00.JPG

20.JPG

30.JPG

40.JPG

50.JPG

60.JPG

70.JPG

80.JPG

10.JPG

90.JPG 

Ako tak pozerám na práce tvojich žiakov, milý malý David, musím uznať, že si fakt skvelý (m)učiteľ :o)

- - -

...a keď už nebudem viac vašim učiteľom a vy už nebudete mojimi žiakmi, stále tu zostane to najcennejšie, čo medzi nami bolo... priateľstvo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.


Už ste čítali?