Keď sa učiteľ v triede bojí

Autor: Dávid Králik | 21.1.2011 o 15:45 | (upravené 30.1.2011 o 22:04) Karma článku: 19,82 | Prečítané:  7570x

Ako vravieva môj kamarát Peterko, každý z nás má niekedy strach...tak prečo by som mal byť práve ja výnimkou? Ale aby som nechodil okolo horúcej kaše...dnes som sa v triede pár sekúnd bál...

"Budeme dnes na etike potrebovať počítače? Dáš nám zasa nejakú bojovú úlohu?" spýtal sa David, ktorý chce byť v dospelosti IT špecialistom :o). Pokrútil som so šibalským úsmevom hlavou a vyzval decká, aby si priniesli do zadnej časti triedy stoličky. Začali sme klasicky - niekoľkými akčnými hrami. Keď sme sa dostatočne rozohriali, posadali sme si do kruhu a začal som rozprávať o tom, ako som s bývalými žiakmi ešte vo Vištuku hrával pozemný hokej. Spomenul som vážnu situáciu, keď mi pri hre raz vyskočilo rameno a musel som v tej chvíli úplne veriť svojim žiakom, aby mi mohli pomôcť. Veril som a oni mi pomohli...

„Ak máme spolu fungovať, musíme si navzájom veriť. Občas sa medzi sebou pohneváte a niekedy sa hnevám ja a nakričím na vás, ale stále sme jedna partia! Nikdy neviete, čo sa nám môže prihodiť, keď budeme najbližšie niečo podnikať. A v ťažkých chvíľach treba, aby sme si navzájom mohli veriť. Preto som dnes z domu zobral túto obliečku na perinu." Do jedného na mňa vypleštili oči. "To budeme obliekať perinu?" ozval sa ktosi a v jeho hlase bolo zjavné sklamanie. "Vec je jednoduchá," pokračoval som, nevšímajúc si predchádzajúcu pripomienku. "Každý z nás príde a padne do obliečky, ktorú budeme my ostatní pevne držať. Trochu sa pomrvili, zjavne si neboli istí, že chcú riskovať modriny. „A čo ty, Dávid?“ „Nooooo, aj ja som jeden z nás, takže mi neostáva iné, ako vám dôverovať a zveriť svoj život do vašich rúk.“ „Ale veď ty si ťažký!“ „“Ja viem. Ale i tak vám verím, že ma nepustíte.“

No a potom sme sa nachystali a

5.jpg

padaliiiiiiiii...

6.jpg

 

ako hnilé hrušky...

4.jpg

Aj sme sa trochu báli,

3.jpg

ale nakoniec to dobre dopadlo. Uf, ale že mi lepilooooo :)

Okamih pravdy...

2.jpg

A šup, 95 kg živej váhy mäkko dopadá do našej (ako som sa neskôr v telefóne od sneŽienky dozvedel) sviatočnej obliečky na perinu.

1.jpg

Dnes som sa na pár sekúnd v triede bál...ale bol to krásny strach...a ešte krajší bol ten pocit, ktorý prišiel bezprostredne po páde...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.


Už ste čítali?