Pred časom, ešte keď o modrých stužkách nebolo ani zmienky, napísal som vo svojej pochabosti o tom, ako by sa dalo pritlačiť vládu...PREČO? Jednoducho preto, aby prestala byť hluchá a slepá voči sťažnostiam učiteľov. Tipoval som to na jeden jediný deň odvahy, ktorý by poskytol pádne argumenty, aby kompetentní začali konať.
Teraz, keď sa situácia pohla, učitelia z celého Slovenska sa začali ozývať a štraj dostal omnoho reálnejšie kontúry, zamyslel som sa nad týmto riešením. S odstupom času a chladnejšou hlavou som zistil, že mi vôbec nepripadá až také skvelé, ako v čase, keď som s ním prišiel...
Faktom je, že je situácia v školstve alarmujúca. Chaos (ako dôsledok nepodarenej reformy - alebo ak chcete, nazvime to skôr deformy), smiešne platy, veľa byrokracie, nedostatočné materiálno- technické zabezpečenie, chýbajúce študijné materiály a učebnice, veľké rozdiely v kvalite učiteľov, pričom si dovolím tvrdiť, že časť z nich absolútne nespĺňa osobnostné či odborné predpoklady...
A toto všetko má vyriešiť štrajk? Sypem si popol na hlavu za svoju zaslepenosť a prchkosť. Som obyčajný trkvas a bimbas, ak som schopný ponúknuť také naivné riešenie...
Asi to nepôjde tak ľahko, ako si mnohí z nás predstavovali. Štrajkom, by sa mohlo podariť zvýšiť maličko platy učiteľov(ak by sa teda naozaj dokázali učitelia zmobilizovať a vyjsť do ulíc), no nešlo by o žiadnu prevratnú sumu pre jednotlivcov, čiže žiadna veľká eufória pri pohľade na výplatnú pásku by sa nekonala. Tiež v ňom nevidím riešenie povážlivo hanebného spoločenského postavenia slovenského učiteľa. Ak sa k tomu celému priráta aj fakt, že na spomínané malé zvýšenie platov bude potrebná dosť veľká položka, ktorá narobí slušnú šarapatu v štátnom rozpočte, môj laický pohľad hovorí, že by sme sa stali svedkami situácie, ktorú možno rýdzo slovensky popísať ako: Aj ovca zožraná, aj vlk stále hladný...alebo ak chcete: Za veľa peňazí, málo muziky... Je takáto alternatíva to, čo chceme? Nie! Nakoľko sa ňou v podstate nič nevyrieši, aspoň nie z hľadiska kvality slovenského školstva a kvality života slovenského učiteľa...
A sme zase tam, kde sme boli...situácia v školstve alarmujúca. Chaos (ako dôsledok nepodarenej reformy - alebo ak chcete, nazvime to skôr deformy), smiešne platy, veľa byrokracie...Celé zle...Takže, ak nie štrajk, tak čo?
Obávam sa, že existuje len jediná cesta, ktorou sa môže uberať školstvo a s ním aj učitelia tak, aby bola skutočne možná zmena k lepšiemu. A tou sú systémové zmeny, alebo ak chcete, skutočná reforma. Nie narýchlo vymenené učebnice a skopírované školské vzdelávacie programy, abstraktné prierezové témy uvedené v staronových časovo tematických plánoch len pro forma, starostlivo zadefinované brilantné obsahové a výkonové štandardy, ktoré i tak nikto nepoužíva... vsetko len na papieri, bez najmenšej snahy o použitie v praxi...Žiadna reforma, ale jeden veľký omyl...
Lenže KTO má spraviť spomínanú skutočnú obrodu slovenského školstva? Začnem pomocnou otázkou: Ako zvládala školstvo predošlá vládna garnitúra? Na milú kedveš! Ako to zvláda táto? Na milú Jarmilu! Zjavne to nefunguje a to bez ohľadu na to, kto nám vládne.
Je čas, aby ste sa o seba postarali sami, milí učitelia!
Namiesto štrajkového výboru založte politickú stranu. Nečakajte však na voľby. Začnite už teraz pripravovať reformu. Hľadajte medzi sebou odborníkov pre rozličné témy, súvisiace so školstvom, hľadajte riešenia a odpovede. Spojte sa aj s odborníkmi z iných oblastí (povedzme z oblasti ekonómie), aby vaše návrhy neboli len utópiou, ale aj reálnou víziou. Pripravte návrhy, ako riešiť to, či ono a začnite veľmi pozvolna riešiť volebnú kampaň, aby ste sa v najbližších voľbách dostali do parlamentu s takým počtom zástupcov, ktorý nebude zanedbateľný. A až o tri roky vstúpite do politiky, zmeňte to, čo vás páli. Je mi jasné, že to znamená pre viacerých z vás ponoriť sa do bahna, ale je to jediná cesta. Dlho ste sa len prizerali a čakali, že sa o vás niekto postará. Zjavne ste čakali zbytočne, nikto taký sa nenašiel...
Dnes je jasné, že tým jediným, kto sa o vás postará, ste vy sami. Čo vravíte? Že to neviete? Že ste čosi podobné nikdy nerobili?
...
Keď vo filme Sedem statočných prišli dedinčania za starcom, aby im poradil, ako sa zachrániť pred útokmi banditov, dozvedeli sa, že budú musieť bojovať. Jednoduchí dedinčania s hrôzou skonštatovali, že to nevedia...starec na to: "Tak sa to naučte, alebo umrite..."
...venované slovenským učiteľom...