Vraj som sprostý...Neznášam hmlu!

Autor: Dávid Králik | 28.10.2011 o 13:13 | (upravené 28.10.2011 o 14:41) Karma článku: 10,53 | Prečítané:  1750x

Bol aspoň o hlavu vyšší odo mňa a hral basket. Aj ja som v tom čase hrával. A aj keď išlo len o hobby, nevedel som si predstaviť, že by som ho jedného dňa hrať prestal.

Keď som nastúpil na oddelenie detskej psychiatrie, zaviedol som taký večerný pokec. Bez lekárov a sestričiek, len ja a decká. Každý si mohol povedať, čo chcel, pričom mali moje slovo, že to ostane medzi nami... „Milujem basket,“ hovorím a on hneď, že aj on a vraj si skočíme zahrať, hneď ako ho pustia. Vraj už s fetom končí a chce žiť normálne. Veľmi som sa potešil...až omnoho neskôr som pochopil. Pustili ho domov. Hneď som mu teda volal... slová sa mu plietli, chvíľami som vôbec nerozumel. Vulgárne pomenoval basket a zložil...vtedy v nemocnici...považoval ma za špicľa lekárov, preto mi narozprával tie rozprávky...aby som to prerozprával ja im...lenže ja som im to nepovedal...ako som mohol, sľúbil predsa, že všetko z večerného pokecu zostane len medzi nami...

Mal sedemnásť a pokúsil sa o sebevraždu. Od začiatku sme si "sadli". Teda on mne určite, či ja jemu, to by ste sa museli spýtať jeho :). Bol som čerstvo ženatý a tak som mu rozprával veľa o Barunke a o sebe. Aj on mi rozprával o sebe a o tom, kým je a čo ho štve. Po odchode z nemocnice (jeho aj mojom :) sme sa naďalej stretávali. Bol som párkrát u neho a on u nás. Dokonca sme spolu kočíkovali Vikušku, keď sa narodila. Po strednej išiel na MatFyz, odkiaľ ale po čase odišiel a dal sa na štúdium teológie. Občas mi poslal sms, občas sme sa stretli. Naše decká si ho nevedeli vynachváliť ako babysitera :) Naposledy, keď sme sa stretli, pôsobil ako kazateľ v nejakej malej českej dedinke (alebo mestečku)...

Jej meno si už nepamätám. Mala asi pätnásť a hovorila o akomsi lese...vlastne to vraj ani nebol les, skôr taký malý lesík na okraji sídliska, kam pravidelne chodievala. Na oddelenie ju priviezli vo veľmi zlom stave a tak sa našich večerných pokocev začala zúčastňovať až omnoho neskôr.... Pri tom lesíku sa stretávali viacerí. Keď o tých stretnutiach hovorila, popisovala stromy, vzduch, ľudí. Boli to pekné opisy i keď príbeh, ako taký, nebol veľmi originálny: Partia, cigarety, mariška, heroín. Chcel som ju povzbudiť: „Teraz si tu a máš šancu začať odznovu. O pár rokov budeš...“ Prerušila ma hrubým, surovým smiechom. Vraj som sprostý, ak jej hovorím, čo bude o pár rokov...ona seba a svoju budúcnosť už nevidí ani o rok...vraj je všade hmla, cez ktorú dovidí sotva na zajtrajšok...

Prichádza jeseň...basket už nehrávam...neznášam hmlu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.


Už ste čítali?