Učiteľské benefity

Autor: Dávid Králik | 22.5.2012 o 15:50 | (upravené 11.6.2014 o 17:00) Karma článku: 24,71 | Prečítané:  3366x

„Dobrý deň, mal som cestu cez Vištuk a potreboval by som poradiť. Je doma Pali?“ pýtam sa Paliho mamy, ktorá v snahe spomenúť si, odkiaľ ma pozná, mierne prižmúri oči. Napokon to vzdá a pošle ma do rozostavanej prístavby.

Paliho som zastihol, ako stojí pri stene, na ktorej je nalepený polystyrén a on vypĺňa posledné diery. Chlap ako hora mi pevne stisol ruku a pokračoval v práci. Občas mu polystyrén nepasoval a tak ho musel znova vytiahnuť a upraviť. Chvíľu som ho pozoroval. Keď som ho videl naposledy, bol to pätnásťročný puberťák.

„Potreboval by som poradiť,“ vravím a hlavou mi bežia spomienky, ako som nastúpil pred trinástimi rokmi na vištuckej škole. Dostal som vtedy piatakov (ako triedny), ale popri tom som učil aj vyššie ročníky, hudobnú a telesnú. Pamätám si, ako mi Pali a ostatní deviataci prišli počas vianočných prázdnin pomôcť s prestavbou prideleného bytu v obecnej bytovke. Strávili tam dlhé hodiny a keď som sa im chcel revanšovať, odmietli.

„Počúvam Vás, pán učiteľ,“ prerušil beh mojich myšlienok. „Chceli by sme si na auto namontovať také nosiče, lenže ja som technický antitalent a vôbec netuším, ako na to. No a Duško(pre cteného čitateľa vysvetlím, že ide o bývalého kolegu z Vištuku :) mi povedal, že ty sa v tom vyznáš.“ „Poďte so mnou,“ zavelil a ja som ho nasledoval. Schádzal dole schodmi a viedol ma pred garáž. Kráčal som za ním a zrazu som sa zase videl v ich triede, kde som počas jednej hudobnej oznámil, že kto bude jesť počas hodiny, príde o desiatu. To však ešte nebolo všetko. Sľúbil som aj to, že zabavenú desiatu vrátim vinníkovi až na konci školského roku. Asi tomu neverili, tak to rovno niekto skúsil. A ja? Svoj sľub som dodržal :)

Zastal pri jednom z áut, čo stáli pred garážou a začal mi vysvetľovať, že na takomto type auta je úchyt taký a taký. Nemo som ho s obdivom pozoroval. Lenže potom som za Paliho chrbtom uvidel cestičku, ktorá viedla na futbalové ihrisko a moja pozornosť bola zase ta het.. Ráno, pred začiatkom školy, som sa tam s ním a jeho spolužiakmi stretával temer každý deň. Hrali sme bejzbal so značne upravenými pravidlami :)

Pali podišiel k druhému autu a ukazoval mi iný systém nosiča. „Tu je taký otvárací dzindzik, to sa odklopí a tam zašróbujete ten strešný nosič.“ Zrejme nefajčí, napadlo mi. Veď si nezapálil za celý čas, čo sme spolu. Vidím sa s deviatakmi na hudobnej v lese, kde na mňa po doopekaní musí každý dýchnuť, lebo pravidlá sú jasné. Niekto si zapáli a žiadna ďalšia hudobná výchova mimo triedu nehrozí.

„A hlavne si to, pán učiteľ, nedávajte namontovať priamo v autorizovanom servise. Tam to bude hrozne drahé. Keď tak to prineste sem a nahodíme to spolu.“ Poďakoval som temer tridsaťročnému chlapovi a pobral sa domov..

Nie je mnoho benefitov, ktoré človeku ponúka učiteľské remeslo. Ale tých pár, v podobe stretnutí s bývalými žiakmi, tak tie, priatelia, stoja za to.

 

Ps: Stať sa učiteľom a nejaký čas života stráviť za katedrou, bolo zrejme jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?