Keď som rozmýšľal nad tým, prečo naše vysoké školy nedokážu vychovať kvalitných učiteľov, napadlo mi, že mnohí z vyučujúcich nevideli živého žiaka dobrých dvadsať-tridsať rokov. Poniektorí hádam aj dlhšie. Na základe čoho majú takíto prednášajúci vysvetľovať budúcim učiteľom, čo majú v triede robiť a čo nie? Ako im môžu pomôcť pripraviť sa na reálne situácie, ak oni sami nemajú o skutočnom dianí v triedach ani šajn?
Alebo inak... zdá vám normálne, aby ľudia, ktorí s výchovou detí nemajú žiadne relevantné skúsenosti, radili mladým rodinám, ako na to? Mne teda nie...
Ps: TENTO TEXT NIE JE O TOM, KTO MÁ RADIŤ MLADÝM MANŽELSKÝM PÁROM PRI VÝCHOVE ICH DETÍ! JE O KVALITNEJ PRÍPRAVE BUDÚCICH UČITEĽOV UŽ POČAS ŠTÚDIA NA VŠ!