Ženy, sú jednoducho úžasné, priatelia

Autor: Dávid Králik | 19.2.2006 o 13:13 | Karma článku: 19,75 | Prečítané:  5154x

Pozorujem manželku, ako sa chystá ožehliť obrovskú kopu prádla. „Nechceš pomôcť?“ pýtam sa vopred poznajúc odpoveď. „Nie. Bol si dnes v práci a musíš byť unavený.“ Akoby ona sama v práci dnes nebola. „Ženy, sú jednoducho úžasné.“ Prečo, keď muž príde z práce a náhodou vyžehlí, navarí, či sa nebodaj postará o svoje vlastné deti, je skvelým a jedinečným držiteľom strieborného kríža za statočnosť - no skrátka poloboh, zatiaľ čo žena v rovnakej situácii zostáva obyčajným smrteľníkom, ktorý len vykonal to, na čo tu je ? Tak dnes asi o tom : )

Keď mala Viki tak dva a pol roka a Veri niečo cez štyri mesiace, išla mamina do nemocnice, čo pre mňa znamenalo týždennú materskú dovolenku. No, „dovolenku“! Pravdupovediac, tento pojem môžu používať len rojkovia a blázni. Takýto domáci pobyt má od dovolenky asi tak ďaleko ako uránové bane : ). Navrhujem zrušiť. Ten týždeň som sám pral, žehlil, varil, veľmi občasne (alebo vôbec ?) som upratoval a vždy, keď som uložil deti, skončil som s vyplazeným jazykom u televízneho seriálu, úspešne „klimbajúc“, až kým sa jedno z detí, v horšom prípade obe, nezobudilo. Po tomto vyčerpávajúcom týždni som veľmi tešil do práce, kde som sa ešte mesiac dával dokopy. Mamina, napriek vážne chorému srdiečku, zvládla ťahať podobný maratón niekoľko rokov. A po jeho skončení šup, rovno do práce. Cez deň práca, večer rodina. Uf... Takých mamín, je okolo nás kopa a to si vážení spomeňme, koľkokrát nás pomedzi to všetko stihnú pochváliť, ako sme šikovne po dvoch týždňoch : ) vymenili prasknutú žiarovku v kuchyni. Už ani nehovorím o mnohých z nás, ktorí sa „nabubrajú“, ak si náhodou manželka nevšimne tú dotiahnutú skrutku na záchodovej doske.

Navrhujem zaviesť emancipáciu v domácnosti. Všetko pekne „fifty-fifty“. Možno odrazu zistíme, ako veľa času budeme mať jeden pre druhého. Ak by však u vás doma statočné ženy bránili svoje pozície a o rozdeľovaní domácich prác odmietali vôbec diskutovať, skúsme im aspoň dopriať toľko uznania, koľko by sme ho dostali my, za podobné hrdinské skutky my. 

   

„Neveslujete?“

Načo hýbať veslom?

Musím mať teraz pri Vás ruky svoje.

A čln sa nesie sám, jak srdce moje,

čo pláva, akoby ho šťastie nieslo,

hlboké, široké, jak táto voda.

Môže nás zaniesť hoci do večnosti,

Kde zmeníte sa na obláčik prostý.

Či radšej nie? Ver´ - bolo by ho škoda.

Nás čaká breh. Ja, hľaďte, hotový som

Ísť objať zem, tú hlinu drahocennú,

Z nej povstal Muž, by mohol poznať ženu

I lásku jej. Ó dolce Paradiso!

(Básnik a žena, Ján Smrek)

S úctou a láskou Barunke, ktorá bola v práci, potom navarila, upratala, vyprala, ožehlila a ešte stihla pochváliť môj predchádzajúci článok. Čo dodať. Ženy sú jednoducho úžasné, priatelia : )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.


Už ste čítali?