Modlitba zvaná DaVinciho kód

Jeden neveriaci sa opýtal rabína Jehošuy ben Karecha: „Prečo si Boh vybral tŕňový krík, aby z neho prehovoril k Mojžíšovi?“ Rabi odpovedal: „Aj keby si vybral rohovník, alebo morušu, položil by si mi tú istú otázku. Predsa však nie je možné, aby som ťa nechal odísť bez odpovede. Preto ti hovorím, že Boh si vybral prostý tŕňový krík, aby ťa poučil, že nie je miesta na Zemi, kde by Boh nebol prítomný. Ani tŕňový krík. (Podľa: Exodu raba II,5;zrov.Numeri raba XII,4.) Ani kino a v ňom premietaný DaViciho kód (Dodatok: Dávid Králik : ).

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (62)

Ježiš, v mene ktorého sa toľko zabíjalo, no on sám , keď ho zatýkali, rozkázal: "Schovaj meč!"

Tento článok nie je kritikou ani obhajobou filmu Dana Browna. Ak pobozkám ráno Barunku, pustím chodca na prechode, či slušne pozdravím postaršiu vdovu z deviateho poschodia, vnímam to ako istý druh modlitby. Podobne prežívam i vzhliadnutie filmu DaVinciho kód, počas ktorého som dostal od Boha ďalší čriepok poznania.

Pochybujme o sebe a o svojej pravde. Sme len ľudia, tak ako si môžeme byť istí správnosťou svojho konania a univerzálnosťou našej pravdy? Ako môžeme kričať, moja viera je jediná, ktorá vás privedie k Bohu. Uverte, alebo budete zatratení! (viď Sílas : ). Nevyzývam k pochybnostiam o Bohu, len k pochybnostiam o sebe a o vlastných predstavách o Ňom. A namiesto "spravodlivého" boja za svoju vieru a "svojho" Boha, milujme v Jeho mene.

Richard Bach kdesi napísal, že neexistuje situácia, ktorá by v sebe neskrývala pre nás dar. Dovoľte mi teda poďakovať filmu DaVinciho kód, za malý dar poznania, ktorý som v kine dostal...pochybnosť...