Ma-ma-ma-ma-miiiiiiiiič-ka...

Autor: Dávid Králik | 14.8.2006 o 16:25 | Karma článku: 12,23 | Prečítané:  6288x

Zajakavosť (Balbuties), sa najvýraznejšie prejavuje neplynulosťou (dysfluenciou) rečového prejavu a je jedným z najťažších druhov narušenej komunikačnej schopnosti. Tento blog však nebude priamo o zajakavosti, no o fyziologickej neplynulosti, ktorá je v detskom veku častokrát akýmsi predchodcom skutočnej zajakavosti. Ponúkam zopár rád z odbornej literatúry rodičom, starým rodičom, učiteľom, ako znížiť riziká, ktoré so sebou prináša obdobie fyziologickej neplynulosti zhruba v treťom roku života dieťaťa.

Dejiny poznajú mnoho známych zajakavých osobností, no i tak to majú v živote istotne ľahšie tie nezajakavé...Dejiny poznajú mnoho známych zajakavých osobností, no i tak to majú v živote istotne ľahšie tie nezajakavé...http://www.stutteringhelp.org/Portals/english/004416fp.jpg

Približne v treťom roku života nastáva u dieťaťa obdobie, kedy myslenie predbieha reč a tak sa často stáva, že dieťa chce niečo rýchlo povedať, no slová v jeho hlavičke „nabiehajú“ príliš pomaly. To sa navonok prejaví „zásekmi“ v reči, či viacnásobným zopakovaním niektorej slabiky (dalo by sa povedať, že dieťa si takto vyberá „oddychový čas“, nevyhnutne potrebný k príchodu ďalších slov : ). Takéto neplynulosti sú neplynulosťami fyziologickými, ktoré ešte nemusia znamenať, že vzniká zajakavosť, no ktoré, pri nevhodnom vplyve prostredia, môžu do zajakavosti prerásť.  Pasovala by tu predstava akejsi križovatky, kde sú dve možnosti. Buď sa dieťa vyberie cestou, na ktorej sa bude počet neplynulostí postupne znižovať, až sa reč vráti do normálu (teda bez neplynulostí), alebo pôjde cestou, kde si postupne svoje zajakávanie začne uvedomovať a z fyziológie sa stane patológia.

A teraz jedna dôležitá informácia: To, ktorú cestu si dieťa vyberie závisí z veľkej časti na vás a vašich reakciách, milí rodičia!!!

Ako mám teda postupovať, ak mám podozrenie, alebo som si všimol, že moje dieťa začína byť neplynulé? Požiadajme o radu pani Irwinovú

Rady pre rodičov (PREVENTÍVNA TERAPIA podľa Irwinovej in Lechta, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnosti,  Martin, Osveta 2002, 270s.)

1. Nedeklarujeme neprimerané očakávania -  Myslia sa tým všetky očakávania, ktoré vedú k tomu, že sa dieťa zahanbí, alebo mu evokujú vedomie zlyhania, pocit, že sklamalo (napr. „chlapci nikdy neplačú“, „také veľké dievča sa nesmie ušpiniť“, „susedov Janko to vie lepšie“ a pod.).
2. Odstránime situácie, ktorých sa dieťa evidentne bojí (strach z tmy, kúpania, niektorých ľudí), a nedopustíme, aby sa mu niekto posmieval (keď starý otec položartom prehodí: „ ty musíš mať v noci zapnutú malú lampičku?“).
3. Vyhýbame sa extrémnemu rozrušeniu – aj pozitívnemu (napr. „až priveľmi“ sa tešiť na Vianoce).
4. Dávame pozor, aby sme zajakavosť – ani nepriamo – netrestali (napr. prejavy netrpezlivosti, tzv. „double bind“, ale aj nápadná pochvala za plynulosť). Necháme dieťa, aby sa „vyrozprávalo“, neprerušujeme ho v reči!!! (ale seba necháme prerušiť). Pozorne počúvame, kedykoľvek sa nám prihovorí(za pozorné počúvanie len ťažko možno považovať ocka, ktorý popri tomu poškuľuje na priamy prenos futbalového zápasu : ). Neupozorňujeme dieťa na jeho neplynulosť, t.j. vyhýbame sa upozorneniam typu „Povedz to ešte raz a pomalšie“ a pod.
5. Nevyžadujeme direktívne od dieťaťa rečový prejav:
a) dočasne redukujeme „disciplínu“, bontón týkajúci sa rečových prejavov – po fixácii plynulosti sa vrátime k spoločenskej norme. Teda NIE: „poďakuj sa“, „pozdrav tetu“, „nič som nepočula“...
b) Kladieme čo najmenej otázok typu: „prečo“, „ako“, „čo“ ... Usilujeme sa otázky preformulovať do skrytej formy (teda nie „ako bolo v škôlke?“, ale „dúfam, že si sa dnes mal v škôlke dobre...“ aby dieťa nemuselo odpovedať dlhými vetami.
c) „nepredvádzame“ dieťa pred známymi („povedz tú peknú básničku!“).
6. Žiadne náhle zmeny životosprávy. (dodržiavanie určitého režimu dňa)
7. Dôležité rozhovory vedieme zásadne v neprítomnosti dieťaťa. (najmä tie, ktorých predmetom je práve dieťa, poprípade jeho neplynulosť.)

Zhrniem: Dôležité je, aby dieťa cítilo bezpečie a lásku v pohode domáceho krbu, pričom sa vyhýbame akémukoľvek tlaku na rečový výkon. Žiaden stres, žiadne závratné zmeny. Skrátka: Pohoda, klídek a tabáček.

Možno si poviete, že aj keby ste sa na to „vykašľali“ a z neplynulosti sa stala zajakavosť, nič sa nestane, veď pôjde k logopédovi. Nehovorte si to, prosím...Radšej si predstavte, že:

Vaše dieťa stojí vedľa dvojmetrovej jamy a vy máte na výber. Buď ho odvediete ďalej, alebo ho necháte tak. Ono možno vôbec nespadne, alebo spadne a nič sa mu pritom nestane...alebo spadne, dokaličí sa. Áno lekári pomôžu, no môže sa stať, že sa niektorých zranení nezbaví do konca života. Zajakovosti, ako som spomínal na začiatku, je jedným z najťažších druhov narušenej komunikačnej schopnosti a jej úspešnosť jej terapie, vzhľadom na možnú recidívu, nie je vždy istá.

Ps: Môže nastať situácia, že už tieto preventívne rady prichádzajú neskoro, alebo skrátka nefungujú. V takom prípade kontaktujte odborníka – logopéda. V Bratislave môžem odporučiť: Centrum pre dysfluencie, Limbová 14, 833 03, Bratislava  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico prišiel na vypočúvanie. Tvrdí, že pri kandidatúre neváhal

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov.


Už ste čítali?