4. február 2000

Autor: Dávid Králik | 7.2.2007 o 0:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1945x

...bol piatok 4. februára. Vonku bolo chladné ráno a ja som sa v našom vištuckom byte mordoval so strojom na brúsenie parkiet...

...spln......spln...Baruška Algayerová

...stroj som mal požičaný zo školy. Bola to veľká, ťažká rachotina a robila si so mnou, čo sa jej zapáčilo. Odrazu sa, krátko pred obedom, veľmi vyjasnilo, v mašine to hrklo a išla ako po masle. Išla presne tam, kam som chcel a robila presne to, čo som od nej očakával. O pár hodín boli parkety v celom byte krásne prebrúsené...

 

...večer som potom volal Marekovi do nemocnice s úmyslom pochváliť sa, aký som šikovný, ale jeho spolubývajúci ma divne odbil...

 

...v sobotu som teda zavolal jeho rodičom...
... „Marek zomrel... v piatok, krátko predpoludním“...

 

...tých pár dní do pohrebu bolo fakt neznesiteľných...

 

...utorok v noci pred pohrebom som volal s Marekom...

 

...v stredu, 9. februára, v deň mojich dvadsiatych piatych narodenín, Baška kúpila biele ruže...

 

 

Ps: Pri písaní tohto textu som pôvodne napísal „útorok“... dodnes si pamätám jeho usmievavé oči, keď mi vravel...chmuľo, ty že si slovenčinár? Utorok! Nie útorok :o) ...tak už to mám aj opravené...

 

...pekný deň všetkým...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.


Už ste čítali?