reklama

Keď už niet, čo dodať, prichádza čas pokory...

„Vážení cestujúci, hovorí k Vám kapitán. Pravá strana lietadla je úplne v poriadku, na ľavej ešte overujeme optimálnu funkčnosť motorov,“ ozval sa hlas z malého reproduktora, po vyše hodinovom prestoji na letisku Schwechat. Viacerí cestujúci sa trochu pomrvili, niektorí dokonca pôsobili dojmom, že kontrolujú, na ktorej strane lietadla sedia. Pousmial som sa nad tou myšlienkou, i keď musím priznať, že si dodnes pamätám, že moje miesto bolo vpravo :o))).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
...ako málo stačí a z našej dokonalosti je...
...ako málo stačí a z našej dokonalosti je... 

O necelých dvadsať minút sa lietadlo pomaly, ťažkopádne dvíhalo z rozjazdovej dráhy. Predpokladný prílet do Madridu – 9:00 stredoeurópskeho času..

Vonku svietilo strohé jarné slnko a let prebiehal presne podľa plánu. Teda až do chvíle, keď sa z maličkého reproduktoru opäť ozval kapitán: „Vážení cestujúci, prosím pripútajte sa...“ Viac povedať nestihol. Lietadlom to prudko trhlo a celý kolos sa naklonil na ľavú stranu. Privrel som oči...a pocítil strach...
...
„Čoho sa bojíš?“ ozval sa ktosi vedľa mňa. „Čudné,“ pomyslel som si, lebo pôvodne bolo sedadlo voľné. S veľkým sebazaprením otváram oči... Je akýsi rozmazaný...ale možno je to spôsobené silným trasením a mykaním celého stroja. „Sranda, skoro by som povedal, že som to ja...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Čoho sa bojíš?“ opakoval znovu. „Smrti?“ opáčil som, akože žartom, ale vyznelo to dosť úboho, vzhľadom na môj nezvykle vysoko posadený, hystericky preskakujúci hlas.

Zasmial sa. Ten smiech znel tak veľmi sebaisto a...povýšenecky.

„Nemáš sa čoho báť, smrť predsa neexistuje. Ak toto lietadlo spadne, tvoje telo v ňom síce zhorí, ale duša, duša pôjde do Neba. Si výnimočný, urobil si mnoho dobrého a mnohým si pomohol...a tých pár ľudí, čo si cestou životom zranil...za to si vlastne ani nemohol, vždy si sa predsa snažil len pomáhať.“ Keď z jeho úst zneli posledné slová, uvedomil som si, ako dobre vyzerá, povedal by som - „stopercentne“, akoby ani nesedel v padajúcom lietadle.
Všimol si moje myšlienky...dokonalo sa usmial: „Áno, som dokonalý...som TY!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledná veta, ktorá mnou prešla skrz na skrz, spustila prúd myšlienok...

„Som úžasný, som výnimočný, som dokonalý, som najdôležitejší...som...“ šepkám si predstavujúc si slavobránu pri vstupe do kráľovstva nebeského.

„Nepočúvaj ho! Čo nevidíš, že to je obyčajné klamstvo? Sebaklam hľadajúci štrbinu pre pokušenie? Nechce sa mi veriť, že by si tak ľahko podľahol...“ ozval sa ktosi, koho hlas som už tak dávno nepočul. Naposledy, keď...

Pred očami mi prebehli stovky obrázkov, kedy som zlyhal a niekto kvôli tomu musel trpieť. V periférii života sa nelichotivé obrázky dokonale skrývali a maskovali v záplave mojich „každodenných úspechov“, ale teraz...teraz všetky pokope pôsobili hrozivo a... usvedčujúco. Pozrel som zdrvene na susedné sedadlo a od prekvapenia som stratil reč. Ten, pôvodne dokonalý zjav, sa každou sekundou stával ohyzdnejší a ohyzdnejší...Netvor sa bolestivo zvíjal a vydával stále hlasnejšie, zúfalé kvílenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„...tak toto som ja?“ pýtam sa zlomene, hľadiac na netvora. „Áno, aj nie,“ odpovedá pokojne priateľ. „Toto je tá časť tvojho ja, ktorá sa tak často obracala obdivne k tebe, miesto vďaky tam, kde vďaka skutočne patrila. Človek, ktorý sa obracia k sebe, upadá do temnoty, lebo postráda skutočné svetlo. Každý nesprávne použitý dar (talent), znamená krok k priepasti, z ktorej niet návratu.“ „Ale veď,“ chcel som zaprotestovať... „Viem, viem, často si nezištne používal svoje dary pre druhých...lenže o tom som nehovoril. Nesprávne použiť dar znamená i použiť ho pre druhého ku sláve svojej...“ Mlčím, lebo tu niet, čo dodať. Odrazu to lietadlom zase raz poriadne trhlo. Odovzdane zatváram oči...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„What would you like to drink?“ oči prekvapene opäť otváram a sotva pár metrov pred sebou vidím letušku, tlačiacu pred sebou malý pojazdný minibar.

V Madride sme pristali na minútu presne. „Check – out“ bez komplikácii, zostalo už len počkať štrnásť hodín na ďalšie lietadlo, ktoré ma malo dopraviť do La Corune, konečného cieľa mojej cesty. Pôvodne som sa chystal, že nadbytočný čas strávim minivýletikom do centra Madridu, ale zážitok z lietadla bol natoľko zdrvujúci, že som si skrátka sadol na prvú lavičku, kde som zostal sedieť prakticky celých štrnásť hodín. Cítil som sa porazený a veľmi unavený... o tom výbuchu v metre som sa dozvedel až z večerných správ... „Někdy je prohra výhrou.“


...učme sa pokore...

...Blahoslavení chudobní v duchu,
lebo ich je kráľovstvo nebeské...

Dávid Králik

Dávid Králik

Bloger 
  • Počet článkov:  930
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík:  Moja malá fikciaViera ako ju cítimAj také sa mi staloMoje malé postrehyZo životaŽivot je krásnyMalé gramatické okienkoLogopedické okienkoRozprávky (aj) pre dospelýchMilovaťžofiuNedeľná ... veď viete : o )))Biblia očami laika : )...cestou ma vanie...šermmoje hudobné výlevyEtika u mňa v triede :o)Moja poviedkovňaPracujem ako divý :o)baška(pre mňa) zaujímaví ľudiana slovíčkoNápadníkSúťaž krátkych videíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu