„No, ja neviem,“ vraví anjel a keď vidí čertov nechápavý výraz tváre, pokračuje, „čo ak by tú pušku mal starý kovboj, nocujúci kdesi v prérii, ktorého práve prepadol zúrivý grizly...to by mu možno stlačenie kohútika zachránilo život...nepríde mi to ako zlá vec,“ zakončil anjel. Čert mlčí, no ani anjel sa nemá k ďalšiemu rozhovoru.
(Skazenosť ľudstva, I. kniha Mojžišova 6:1- 4)...Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im aj dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili. Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov...
... že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili...dôvodom zlyhania ľudí nebolo, že by dar - ľudské dcéry, bol zlý. Možno len skôr zle využitý...
Po dlhšej chvíli sa konečne ozve anjel: „V konečnom dôsledku mi nenapadá žiaden dar, ktorý by nemohol byť zneužitý (využitý zle)...“ Pozrie zmierlivo na čerta. Ten sa usmeje a dodáva: „No ani žiaden predmet – zbraň, ktorá by nemohla byť využitá prospešne.“
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý sa omylom stal svedkom jedného nevinného rozhovoru :o)))
