Dávid Králik
Prečo Viki nie je pokrstená
„Myslím, že by ste nemali ísť na tú birmovku,“ deviataci na mňa so záujmom pozreli. „Myslím, že je to veľký hriech,“ teraz sa záujem zmenil na prekvapenie.
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
„Myslím, že by ste nemali ísť na tú birmovku,“ deviataci na mňa so záujmom pozreli. „Myslím, že je to veľký hriech,“ teraz sa záujem zmenil na prekvapenie.
Červené víno bolo mocné. Snažil som sa piť pomaly a hľadať odpoveď. Dnes je mi jasné, že to bola riadna hlúposť, lebo alkohol nikdy nevylieči, len na chvíľu otupí zmysly a keď človek precitne, všetko je späť...
Predstavte si, že ste manažérom FC Barcelona a vo vašom tíme sa objavil fenomenálny hráč. Taký, ktorý sa narodí raz za sto rokov. Občas vás síce štve, že nehrá podľa vašich predstáv, ale na druhej strane, on je tým kľúčovým hráčom, vďaka ktorému je váš tím od zápasu k zápasu lepší a aj fanúšikov pribúda. Jeho kontrakt sa pomaly končí a aj keď to nie je celkom štandardný postup, rozhodnú sa jeho spoluhráči, ale aj diváci, podporiť jeho ďalšie zotrvanie v tíme. Ak by ste boli spomínaným manažérom, napadlo by vám, proti vôli tímu aj fanúšikov, spomínaného ťahúňa prepustiť?
Nad chatou u Daniela sa pomaly rozrastal stanový tábor. Moji malí prďoláci (rozumej žiaci :o) vzrušene rozkladajú stany. Kde tu sa ozve zúfalé volanie o pomoc, a tak pribehnem, ale inak absolútna pohoda.
„Vážení cestujúci, hovorí k Vám kapitán. Pravá strana lietadla je úplne v poriadku, na ľavej ešte overujeme optimálnu funkčnosť motorov,“ ozval sa hlas z malého reproduktora, po vyše hodinovom prestoji na letisku Schwechat. Viacerí cestujúci sa trochu pomrvili, niektorí dokonca pôsobili dojmom, že kontrolujú, na ktorej strane lietadla sedia. Pousmial som sa nad tou myšlienkou, i keď musím priznať, že si dodnes pamätám, že moje miesto bolo vpravo :o))).
Kdesi pod ním sa ozval výbuch. Dnes už niekoľký. Znovu pocítil tú ukrutnú bolesť, no zaťal zuby a začal sa modliť. Keď skončil, plakal. Napokon sa vybral medzi ľudí.
Mladý kňaz, s plachým úsmevom, skromne vykročil k oltáru. V kostole zavládlo hrobové ticho. Všetci tí ľudia čakali na jeho slová. Slová, ktoré mu požičiaval sám Boh. Slová, ktoré ich znovu a znovu vyliečili z ich chorôb a trápení. Keď začal odriekať modlitbu, celý kostol akoby žiaril neuveriteľne jasným a čistým svetlom. Atmosféru v kostole možno vystihnúť len jediným slovom. Láska. Omša skončila a ľudia sa s vďakou v srdciach rozchádzali domov. Až napokon zostal mladý kňaz v kostole úplne sám. Opäť pristúpil k oltáru pokľakol a začal plakať...
V ostatnom čase na ňu myslím viac, než sa na otca rodiny sluší a patrí, ale nemôžem si pomôcť. Až príliš živo cítim jej prítomnosť vo svojom živote a viem, že na mňa čaká...
Vojna sa schyľovala ku koncu. V jednom malom kostolíku, v okrajovej štvrti Berlína, sa práve konala omša. Ozvala sa siréna, ktorá dnes už aspoň desiaty krát oznamovala blížiaci sa letecký poplach. Ľudia sa začali mrviť, no kňaz nerušene pokračoval: „Traste sa hriešnici a kajajte sa za svoje hriechy, lebo hodina vášho trestu sa priblížila!“ Prudko gestikuloval a z očí mu šľahali blesky. „V plameňoch pekla skončí každý, kto neverí v nášho jediného...“ Ozval sa ohlušujúci výbuch. Na mieste, kde stál predtým kostol, ospalo zívala odporná tmavá diera, plná prachu, dymu a smrti. Neostal tu nik, kto by modlitbu dokončil.
Jeden neveriaci sa opýtal rabína Jehošuy ben Karecha: „Prečo si Boh vybral tŕňový krík, aby z neho prehovoril k Mojžíšovi?“ Rabi odpovedal: „Aj keby si vybral rohovník, alebo morušu, položil by si mi tú istú otázku. Predsa však nie je možné, aby som ťa nechal odísť bez odpovede. Preto ti hovorím, že Boh si vybral prostý tŕňový krík, aby ťa poučil, že nie je miesta na Zemi, kde by Boh nebol prítomný. Ani tŕňový krík. (Podľa: Exodu raba II,5;zrov.Numeri raba XII,4.) Ani kino a v ňom premietaný DaViciho kód (Dodatok: Dávid Králik : ).
Terezka bola hlboko veriaca. Možno i to bol dôvod, prečo sa s ňou Boh pravidelne stretával.
Od budúceho školského roku sa mení v 3. a 4. ročníku základných škôl náboženská výchova z nepovinného predmetu, na predmet povinne voliteľný (v ostatných ročníkoch prebehla táto zmena už dávnejšie) . Túto zmenu príliš nechápem a osobne neschvaľujem a to i napriek tomu, že Boh je pre mňa tým najdôležitejším v mojom živote. Rád sa pokúsim vysvetliť prečo.
Je utorok, asi polnoc a ja čítam vyše 100 reakcií na môj predchádzajúci článok. Článok, ktorým som chcel primeť čítajúcich k úvahám o možnosti ekumenizmu. Ospravedlňujem sa Humanistovi, ale keďže mám pocit, že som, i keď s dobrým úmyslom, spôsobil zlo, musím sa ešte raz vrátiť k téme viery. Prosím všetkých, ktorých na blogu témy o viere hnevajú, nudia, alebo im prekážajú, aby tento článok prehliadli. Vy ostatní, poďte ďalej : )
Môj starý otec bol človek múdry, dobrý, medzi ľuďmi nemal nepriateľov a ... bol ateista. Vzdorovito odmietal existenciu Boha. Keď som sa ho raz spýtal prečo, rozprával mi o tom, ako ich voľakedy počas hodiny náboženstva kňaz bil trstenicou po prstoch, aby sa lepšie učili poznávať Kristovu lásku.
Konečne sú zasa tu ... obchody praskajú v základoch, ľudia si dovolia i takú dobročinnosť, o ktorej sa im počas roka ani nesnívalo, organizujú sa všakovaké zbierky, televízny program je prešpikovaný kinematografickými lahôdkami pre televíznych gurmánov, podniky ponúkajú skvelé párty, ale...
Stretol som mladíka, ktorý tvrdil, že pozná zmysel života . Háčik však bol vtom, že poznanie sa objavovalo vždy len vtedy, keď v noci hýril. Ale keď sa ráno zobudil, nepamätal si celkom nič. Aby tajomstvo spoznal, pripravil si raz tesne pred záťahom papier a pero. Svoje pocity sa chystal zapísať a tak priniesť na svetlo sveta poznanie, ktoré trápi ľudí už od nepamäti. Ráno, keď mladík vstal, a to vstávanie nebolo vôbec ľahké, prehľadal vrecká. Zrazu ucítil v ruke pokrčený papierik. Otvoril ho a...
Žijeme v dobe, kedy sa objavuje čoraz viac vojenských konfliktov, nesvárov a potýčok medzi národmi, či štátmi. Viacerí z nás sa pýtajú prečo. Veď v oblasti vedecko-technického rozvoja napreduje ľudstvo míľovými krokmi, lekári dokážu „vrátiť človeka“ z kómy, psychológovia vymýšľajú stále účinnejšie spôsoby zvládnutia stresu a myslitelia produkujú jednu skvostnú myšlienku za druhou... Tak v čom je problém?