Dávid Králik
Pohni zadkom!
"Postavme sa do kruhu a začneme takou vtipnou predstavovačkou," začínam veselo prvý workshop. Decká sa neochotne postavili. "Je to jednoduché," vravím, "poviem: Ja som Dávid a urobím nejaký pohyb, napríklad takýto," zahlásil som a predviedol vlnenie ako pri tanci lambáda. Neochotne ma pozorovali. "Tak začneme. Ja som Dávid," zvolal som a pobúchal sa po zadku. Zopakovali asi traja. "Pokračuj,"oslovil som chalana po mojej pravici. "Ja som Fero a nechcem robiť nič." "Ja som Jana a nudím sa." Ja som Andrej a nebaví ma to." "Ja som..." Moje prvotné nadšenie bolo ta het a jedinou pamiatkou naň bol krčovitý úsmev.