„Adam, potreboval by som tvoju pomoc. Cez prestávku, po tejto hodine, skoč do mojej triedy a začni sa niekomu z mojich žiakov posmievať.“ Vypleštil na mňa oči. „Čo?“ „Ďalšiu hodinu budeme mať etiku a chcel by som mojim tretiakom niečo vysvetliť. Tak čo, pomôžeš mi?“ „Jasné,“ v očiach sa mu zablyslo veselé svetielko a tak som ho ešte upozornil, že nechcem po ňom nič drsné. Teda nejaké nevhodné nadávky, alebo čosi podobné.
Keď skončila hodina, odišiel som okamžite z triedy. Na chodbe ma míňal Adam, pričom na mňa spiklenecky žmurkol. O pár minút ma zavolala do triedy Dori. Vraj niektorým spolužiakom Adam robí zle. Adamovi som pred deckami poďakoval a vysvetlil, že to, čo robil, bolo iba ukážkou určitej situácie. Adam odišiel a my sme sa začali zhovárať o tom, kto ako zareagoval. „Napadnutí“ boli dvaja, či traja. Zaujímalo ma, ako sa zachovali ostatní. Bohužiaľ, väčšina z nich zahrala „mŕtvych chrobákov“. Položil som teda otázku, ako by sa cítili oni, keby začal Adam nadávať a robiť zle im, namiesto pôvodne napadnutých. Decká boli ticho. Napokon priznali, že by to bolo nepríjemné a nepáčilo by sa im to, lebo Adam je silnejší a tak sa nedokážu ubrániť. „Čo ak sa ale ohradíte všetci voči takémuto správaniu. Dokonca aj tí, ktorí mali šťastie a výsmech sa ich netýka? Prirodzene nemám na mysli vyvolanie bitky, či otvoreného konfliktu. Len sa jednoducho postavíte za svojho spolužiaka a naznačíte "útočníkovi", že sa vám jeho správanie nepáči.“ Všetci mlčali. Nakoniec sa ozvala Jasmínka: „Dávid, do mňa si Adam nezačínal a tak som sa do toho radšej nemiešala...teraz ma to mrzí...myslím to, že som nepomohla.“ Na chvíľu sa zamyslela s úsmevom dodala: “Zavolaj Adama ešte raz.“ Ostatní sa pridali a tak...
Skočil som za Adamom a požiadal ho o repete. O tom, že decká majú v pláne zareagovať inak, než tomu bolo počas jeho prvej návštevy, som mu tak trochu „zabudol“ povedať :o) Tentokrát som ani nestihol vstúpiť do triedy. Adam po pár sekundách vycúval von z triedy sám a bolo zjavné, že je z reakcie triedy (nie jednotlivcov, ale celej triedy) prekvapený a vyvedený z miery.
Keď deti neskôr, počas etiky, rozprávali, aké bolo ich druhé stretnutie s Adamom, všimol som si jednu zvláštnu vec. V očiach im svietili ohníčky, navlas rovnaké tým, ktoré som videl u dedinčanov, keď vyhnali Calveru a jeho banditov v siedmich statočných...také ohníky sa mimo filmu nevídajú...
...vlastne som už raz dávnejšie videl podobné ohníky v ľudských očiach... v novembri 1989...
