Na začiatku sme sa predstavili. Teda lepšie povedané, každý predstavil svojho suseda : ).

Zloženie detí na izbách vyzeralo aj takto : ).

Každučký deň prebiehala s americkými lektormi výučba anglického jazyka. Slovíčka, ktoré sa decká dopoludnia naučili, popoludní využili v milionárovi, pri futbale, či pri hľadaní zlatého pokladu.

Oveľa oblúbenejšou činnosťou však bol futbal (Na obrázku: dobre zabezpečená obrana v podaní Mareka a Tomáša : ).

Potešiť/pojašiť nás prišli Vladkovi hudobní parťáci z Kokavy.

Veri zostala v nemom úžase : ).

A ja? Ja som si schuti zaspieval spolu s Vladom "Ó, maňo" : ))).

Navštívili sme hrad Červený Kameň, aby sme ako budúci rytieri vedeli, čo nás čaká.

Okrem luxusu sme deťom dopriali aj trochu mučenia : )

A ako inak, aj zmrzliny : )

Po ceste späť sme sa zastavili v Modre, kde som sa veľmi hneval. "Pani, ale to je pre vás príliš drahé," ozvalo sa pri pokladni, keď Žanetka kupovala diabetickú čokoládu za 55 sk pre syna Mareka.

Čas od času sme oddychovali pri logických hrách.

Tréning moderného šermu bol celkom novou skúsenosťou, s ktorou sa budúci rytieri museli vysporiadať. Zvládli to na výbornú.

V stredu bol veľký deň. Okrem televízie TA3 nás navštívili dvaja vzácni hostia. Baruška, úžasná maliarka a Veľvyslanec USA na Slovensku Rodolphe M. Valle. Obaja sa bez reptania zapojili do nášho tréningového procesu : )

Baruška však neprišla len tak. Priniesla svoje obrazy a tie podarovala svojmu športovému kolegovi, ktorého pri futbale spoluhráči volali "Skip" : ).

Večerná disco sa niesla v znamení dobrej nálady takmer do pol jedenástej (To bude tá zajtrajšia angličtina ale vyzerať : ).

V dôsledku diskotéky a nových "kamarátstiev" nastal dopyt po tanečnom umení. Na spôsob Dirty dancingu sa s problémom popasovli Juky a Ildy : ). Nemohli predsa nechať chalanov len tak napospas ich nemotornosti : )

Šerm už bol, tak čo takto jazda na koni, mladí rytieri?

Prišiel čas, popracovať na tom, prečo sme vlastne tu. A tak hráme hru "LIMIT 20". Ide o rôzne zábavné súťaže, pričom sa vyberie z detí porota a tá potom rozhoduje o víťazovi. Má to len malý háčik. Tesne pred začiatkom hry sme dali porote vopred výsledky všetkých dielčích úloh a povedali sme porotcom, že víťazmi sa stanú zelení. Ostatné nič netušiace deti bojovali ako o život a po každom kole vykrikovali heslá o fair play.

Tesne pred vyhodnotením som im "tajne" prezradil, že je to celé podfuk a že porota vopred vedela, kto vyhrá. Deti sa hnevali a ostro slovne zaútočili na porotcov. Objavili sa i slzy. (Porota na fotke)

Vtedy sme do toho vstúpili my a vysvetlili sme, že sme iba chceli, aby pocítili aký je to pocit, keď nás niekto odpíše nie kvôli neschopnosti, ale kvôli farbe našej pokožky. Bolo to dosť silné a myslím, že práve v tomto momente sa deti najviac zblížili.
Bol čas vyraziť do prírody. Takže noc pod stanom(moja srdcovka, Bianka : ).

Aj sme jedli, nebojte sa : )

Kliešťom na farbe pleti nezáleží a tak nás zdravotníčka Paťa všetkých bez výnimky nastriekala repelentom : )

Trochu zábavy v podobe kasína a totálne pojašených vedúcich tiež nebolo naškodu : ).

Na záver ešte pasovanie za rytierov a rytierky : ).

A toto je naša prvá rytierka Lenka, ktorá si z campu odnáša meč a vernosť svojich rytierov.

A jej pravá ruka Nika.

Keď sa deti lúčili, strašne plakali a objímali sa. Bolo to zvláštne a človeku z toľkej súdržnosti až zimomriavky naskakovali. Vďaka tomu, čo som v ten deň videl, verím, že sa môžme všetci zmeniť. Takže milí rytieri, čaká vás neľahká úloha. Zmeniť svet.
...tak veľa šťastia...